10 Vošiel som do domu Šemaju, Delájovho syna, Mehétabelovho vnuka, ktorý žil oddelene, lebo bol nečistý. Povedal mi:Poďme do Božieho domu, do vnútra chrámu,zavrime dvere chrámu, lebo sa ťa chystajú zabiť,v noci sa ťa chystajú zabiť!
11 Ja som však odvetil: Môže niekto ako ja utiecť? Môže niekto ako ja vojsť do chrámu a zostať nažive? Nevojdem.
12 Zbadal som, že ho Boh neposlal, ale proroctvo o mne vyslovil preto, lebo ho Tóbija a Sanballat najali za odmenu.
13 Bol najatý, aby som dostal strach, urobil to a prehrešil sa. Použili by to na šírenie zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť.
14 Pamätaj, Bože môj, na Tóbiju a Sanballata, na tieto ich skutky aj na prorokyňu Nóadju a ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali!
15 Tak boli dvadsiateho piateho elúla hradby dohotovené za päťdesiatdva dní.
16 Keď sa to všetci naši nepriatelia dopočuli a uvideli to všetky okolité pohanské národy, veľmi zmalomyseľneli. Uvedomili si, že toto dielo sa uskutočnilo s pomocou nášho Boha.