1 Na dvadsiaty štvrtý deň toho istého mesiaca sa Izraeliti zhromaždili. Oblečení do vrecoviny a posypaní zemou sa postili.
2 Potomkovia Izraela sa oddelili od všetkých cudzincov, postavili sa a vyznávali svoje hriechy aj previnenia svojich otcov.
3 Povstali na svojich miestach, keď štvrtinu dňa čítali v knihe zákona Hospodina, svojho Boha, a štvrtinu dňa sa vyznávali a klaňali Hospodinovi, svojmu Bohu.
4 Potom sa Jéšua, Báni, Kadmíel, Šebanja, Bunni, Šérebja, Báni a Kenáni postavili na stupienok pre levitov a hlasno vzývali Hospodina, svojho Boha.
5 Leviti Jéšua, Kadmíel, Báni, Chašabneja, Šérebja, Hódija, Šebanja a Petachja povedali: Povstaňte, dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu,od vekov až naveky!Nech dobrorečia tvojmu slávnemu menu,ktoré je vyvýšené nad každé dobrorečenie a chválu.
6 Ty si jediný, Hospodin,ty si stvoril nebesia,nebesia nebies a všetky ich zástupy,zem a všetko, čo je na nej,moria i všetko, čo je v nich.Ty všetkému dávaš života nebeské zástupy sa ti klaňajú.
7 Ty, Hospodin, si Boh,ktorý si vyvolil Abráma,vyviedol si ho z Úru Chaldejova dal si mu meno Abrahám.
8 Keď si zistil, že jeho srdce je ti verné,uzavrel si s ním zmluvu,že krajinu Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov,Perizzejov, Jebúsejov a Girgášejovdáš jeho potomstvu.Dodržal si svoje slovo,lebo si spravodlivý.
9 Videl si biedu našich otcov v Egypte,vypočul si ich volanie o pomoc pri Červenom mori.
10 Urobil si znamenia a divy na faraónovi,na všetkých jeho služobníkochi na celom ľude jeho krajiny,pretože si vedel,že sa voči nim správajú spupne.Tým si si urobil meno, aké máš dodnes.
11 Rozdelil si pred nimi morea uprostred mora prešli po suchu,ale ich prenasledovateľov si vrhol do hlbínako kameň do rozbúrených vôd.
12 Vo dne si ich vodil oblakovým stĺpoma ohnivým stĺpom v noci,aby si im osvetľoval cestu,ktorou mali ísť.
13 Zostúpil si na vrch Sinaj,hovoril si s nimi z nebaa dal si im správne nariadenia,spoľahlivé zákony,dobré ustanovenia a prikázania.
14 Oboznámil si ichso svojím svätým dňom sobotného odpočinkua dal si im prostredníctvom svojho služobníka Mojžišaprikázania, ustanovenia a zákony.
15 Dal si im chlieb z neba,keď trpeli hladom,aj vodu si vyviedol zo skaly,keď boli smädní.Kázal si im, aby išlia zabrali do vlastníctva krajinu,o ktorej si so zdvihnutou rukou prisahal,že im ju dáš.
16 Avšak oni, naši otcovia, spyšneli,zatvrdili sa a nepočúvali tvoje príkazy,
17 nechceli ťa poslúchaťa nepamätali na tvoje predivné skutky,ktoré si konal s nimi.Zatvrdili si šije, vzali si do hlavy,že sa vrátia do svojho otroctva v Egypte.Ty si však Boh, ktorý odpúšťa,ktorý je milostivý a milosrdný,dlho zhovievajúci a bohatý v milosti,a tak si ich neopustil.
18 Hoci si odliali podobu teľaťaa povedali: Toto je tvoj boh,ktorý ťa vyviedol z Egypta!a hoci sa dopúšťali veľkého rúhania,
19 ty si ich vo svojom preveľkom milosrdenstveneopustil na púšti.Oblakový stĺp od nich neodstúpil vo dne,ale viedol ich cestou,ani ohnivý stĺp v noci,lež osvetľoval im cestu,ktorou mali ísť.
20 Dal si im svojho dobrého Ducha,aby ich priviedol k rozumu.Ich ústam si neodoprel svoju mannua dal si im vodu, keď mali smäd.
21 Štyridsať rokov si ich opatroval na púšti,nemali nedostatok.Plášte sa im nezodraliani nohy im neopuchli.
22 Dal si im kráľovstvá a národy,rozdelil si im ich až po okraja oni zabrali krajinu Síchona,krajinu chešbónskeho kráľai krajinu bášanského kráľa Óga.
23 Rozmnožil si ich synov ako nebeské hviezdya voviedol si ich do krajiny,o ktorej si prisľúbil ich otcom,že vojdú do nej a zaberú ju do vlastníctva.
24 Synovia vošli, zabrali do vlastníctva krajinua ty si pred nimi pokorilobyvateľov krajiny, Kanaánčanov,a vydal si im do rúkich kráľov a národy krajiny,aby s nimi naložili, ako sa im páčilo.
25 Obsadili opevnené mestá a úrodnú pôdu,zabrali príbytky plné dobrých vecí,vykopané studne, vinice, olivové sadya množstvo ovocných stromov.Jedli, nasýtili sa, stučnelia užívali si vďaka tvojej veľkej dobrote.
26 No spriečili sa, vzbúrili sa proti tebe,tvoj zákon zavrhlia povraždili tvojich prorokov,ktorí ich nabádali, aby sa navrátili k tebe.Dopúšťali sa veľkého rúhania.
27 Preto si ich vydal napospas protivníkoma tí ich sužovali.Keď vo chvíľach súženiavolali k tebe o pomoc,ty si ich vypočul z nebies.Podľa svojho veľkého milosrdenstvasi im dával záchrancov,ktorí ich vyslobodzovali z rúk ich protivníkov.
28 Len čo si vydýchli,opäť páchali, čo sa ti nepáči.Keď si ich vydal napospas ich nepriateľoma tí ich prenasledovali,znova volali k tebe.Ty si ich podľa svojho milosrdenstvavypočul z neba a mnohokrát vyslobodil.
29 Napomínal si ich,aby sa vrátili k tvojmu zákonu,ale oni spyšneli,neposlúchali tvoje prikázaniaa hrešili proti tvojim právnym predpisom,ktorých dodržiavaním človek žije.No oni vzdorovito mykli plecami,zatvrdili sa a neposlúchali.
30 Veľa rokov si k nim bol zhovievavý,napomínal si ich svojím Duchomprostredníctvom svojich prorokov,no neposlúchali, a preto si ich vydaldo rúk národov krajín.
31 Avšak pre svoje hojné milosrdenstvosi s nimi neskoncoval, ani si ich neopustil,lebo ty si milostivý a milosrdný Boh.
32 Teraz však, Bože náš,veľký, mocný a hrozný Bože,ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň,nepodceňuj všetky útrapy,ktoré zastihli nás, našich kráľov,naše kniežatá, našich kňazov,našich prorokov, našich otcov a všetok tvoj ľudod čias asýrskych kráľov až dodnes.
33 Ty si spravodlivý vo všetkom,čo nás zastihlo, lebo ty si konal verne,ale my sme si počínali bezbožne.
34 Naši králi, naše kniežatá, naši kňazi a naši otcovianeplnili tvoj zákon, nedbali na tvoje príkazya na tvoje výstrahy, ktorými si ich varoval.
35 Vo svojom kráľovstvenapriek mnohým tvojim dobrodeniam,ktoré si im preukazoval,a v rozľahlej úrodnej krajine,ktorú si im dal, ti neslúžili,ani sa neodvrátili od svojich zlých skutkov.
36 Hľa, my sme dnes otrokmi.V krajine, ktorú si dal našim otcom,aby požívali jej ovocie a jej dobré veci,hľa, v tej sme otrokmi.
37 Jej hojná úroda patrí kráľom,ktorých si ustanovil nad nami za naše hriechy.Tí podľa svojej ľubovôle panujúnad našimi telami aj nad naším dobytkom.Sme vo veľkom súžení.