1 Keď Izrael býval v Šittíme, ľud začal smilniť s Moábčankami,
2 ktoré ho pozývali na obetné hostiny na počesť svojich božstiev. Ľud sa zúčastňoval ich obetných hodov a klaňal sa ich bohom.
3 Keď sa Izraeliti dostali do služby Baál-Peóra, Hospodinov hnev vzplanul proti nim.
4 Hospodin povedal Mojžišovi: Vezmi všetkých predstaviteľov ľudu a pre Hospodina im dolám kosti a vystav ich na slnku, aby sa prudký hnev Hospodina odvrátil od Izraela.
5 Mojžiš teda rozkázal izraelským sudcom: Nech každý spomedzi svojich mužov zabije tých, čo sa oddali Baál-Peórovi.
6 Vtom prišiel istý Izraelita a pred očami Mojžiša a celej izraelskej pospolitosti priviedol k svojim bratom Midjánčanku práve vtedy, keď pri vchode do stanu stretávania nariekali.
7 Keď to videl Pinchás, syn Eleazára, vnuk kňaza Árona, vstal spomedzi pospolitosti, vzal do rúk kopiju,
8 vošiel za Izraelitom do ženskej časti stanu a tam ich oboch, Izraelitu i ženu prebodol. Tak bola zastavená pohroma medzi Izraelitmi.
9 Tých, čo pre túto pohromu zomreli, bolo dvadsaťštyritisíc.
10 Hospodin povedal Mojžišovi:
11 Pinchás, syn Eleazára, vnuk kňaza Árona, odvrátil môj hnev od Izraelitov, keď medzi nimi horlil za mňa, ako ja horlím za nich. Preto som v žiarlivosti nemusel vyhubiť Izraelitov.
12 Povedz mu teda, že s ním uzatváram zmluvu pokoja.
13 Podľa tejto zmluvy bude jemu a jeho potomstvu trvalo patriť kňazstvo a bude teda vykonávať obrad zmierenia za Izraelitov.
14 Izraelita, ktorého zabili spolu s Midjánčankou, volal sa Zimri; bol to syn Sálua, kniežaťa z rodu Šimeónovcov.
15 Zabitá Midjánčanka sa volala Kozbi, bola to dcéra Cúrova, ktorý bol popredným mužom istého rodu v Midjánsku.
16 Hospodin povedal Mojžišovi:
17 Obkľúčte Midjánčanov a usmrťte ich!
18 Veď aj oni vás zvierali svojimi úskokmi, keď vás zvádzali Peórom a Kozbi, dcérou midjánskeho kniežaťa, svojou sestrou, ktorú zabili v deň pohromy pre Peóra.
19 Vtedy prestala pohroma.