1 Keď bol Izrael mladý, miloval som ho,z Egypta som povolal svojho syna.
2 Ako som ich volal, tak sa vzďaľovali odo mňa,baálom prinášali obety a modlám pálili kadidlo.
3 Sám som učil chodiť Efrajima, brával som ich na svoje ramená,no nepoznali, že som ich uzdravoval.
4 Povrazmi ľudskosti som ich ťahal, lanami lásky,bol som pre nich ako ten, čo im nadľahčuje jarmo nad čeľuste,skláňal som sa k nemu a dával som mu jesť.
5 Nevráti sa do Egypta,no Asýria mu bude kráľom,lebo sa odmietli kajať.
6 Meč bude krúžiť v jeho mestách,zničí jeho falošných prorokova strávi ich pre ich zámery.
7 Môj ľud má sklon odvrátiť sa odo mňa,Baál je ten, ku ktorému volajú, spoločne ho vyvyšujú.
8 Ako by som ťa mohol vydať, Efrajim,teba sa vzdať, Izrael?Ako by som ťa mohol vydať ako Adamua naložiť s tebou ako s Cebójimom?Moja myseľ sa obracia proti mnea všetky moje pocity ľútosti sa rozpaľujú.
9 Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu,nezničím znova Efrajim,lebo ja som Boh, a nie človek,Svätý uprostred teba,neprídem vo vzrušení hnevu.
10 Budú kráčať za Hospodinom,on zareve ako lev.Áno, zareve a nato s triaškou pribehnú synovia od západu.
11 Pribehnú s triaškou ako vták z Egypta,ako holubica z Asýrie;potom im dám príbytok v ich vlastných domoch— znie výrok Hospodina.