1 Syn môj, všimni si moju múdrosť,k mojej rozumnosti nakloň svoje ucho,
2 aby si si zachoval rozvahua tvoje pery uchránili poznanie.
3 Pery cudzej ženy síce pretekajú medom,jej ústa sú slizkejšie než olej,
4 ale jej koniec je horký ako palinaa ostrý ako dvojsečný meč.
5 Jej nohy zostupujú k smrti,jej kroky vedú do záhrobia,
6 nedrží sa cesty života,ale jej chodníky blúdia a ona nevie kam.
7 Preto ma teraz, synovia, počúvajtea neodkláňajte sa od výrokov mojich úst.
8 Vzdiaľ od nej svoju cestua nepribližuj sa k dverám jej domu,
9 aby si tak svoju česť nevydal inýma svoje roky surovcovi,
10 aby sa cudzí nenasýtili tvojou mocoua dom cudzinca neobohatil tvojou námahou.
11 Inak budeš na konci stenať,keď bude hynúť celé tvoje telo.
12 Potom povieš: Ako som len nenávidel napomínaniea moje srdce pohŕdalo výčitkami,
13 nepočúval som hlas svojich učiteľova nenakláňal som si ucho k tým, čo ma učili.
14 Takmer som upadol do úplného zlauprostred zhromaždenia a spoločenstva.
15 Pi vodu z vlastnej studne,vodu vyvierajúcu z tvojej studničky!
16 Majú sa vylievať von tvoje pramenea po uliciach potoky vôd?
17 Nech patria len tebe samémua nie s tebou aj cudzincom!
18 Nech je požehnaný tvoj prameň,raduj sa zo ženy svojej mladosti!
19 Je sťaby utešená laň a pôvabná srna;nech ťa opájajú jej prsia po celý čas,ustavične sa kochaj v jej láske.
20 Prečo by si sa mal kochať v cudzej žene, syn môj,prečo by si mal objímať ňadrá inej?
21 Veď pred Hospodinom sú cesty každého človeka,on zvažuje všetky jeho kroky.
22 Bezbožníka dolapia jeho vlastné neprávosti,bude zovretý v putách svojich hriechov.
23 Zomrie, lebo sa mu nedostalo výchovy,bude sa zmietať pre svoju veľkú hlúposť.