Prvá Kroník 17 SEB

Boží prísľub Dávidovi

1 Keď sa už Dávid usadil vo svojom paláci, povedal prorokovi Nátanovi: Ja síce bývam v cédrovom paláci, ale archa Hospodinovej zmluvy je len pod stanovými závesmi.

2 Nátan odvetil Dávidovi: Urob všetko, čo máš na mysli, lebo Boh je s tebou.

3 Tej istej noci oslovil Boh Nátana:

4 Odkáž môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Nie, nepostavíš mi dom na bývanie.

5 Veď som nebýval v dome odvtedy, ako som vyviedol Izrael, až dodnes, ale som sa sťahoval zo stanu do stanu a z príbytku do príbytku.

6 Keď som tak putoval s celým Izraelom, či som sa zmienil niektorým sudcom Izraela, ktorým som prikázal viesť môj ľud: Prečo mi nestaviate cédrový dom?

7 Môjmu služobníkovi Dávidovi teda odkáž: Takto vraví Hospodin zástupov: Vzal som ťa od pastvy, od zavracania oviec, aby si sa stal vojvodcom môjho izraelského ľudu.

8 Sprevádzal som ťa, kam si len šiel a vyhnal som spred teba všetkých tvojich nepriateľov. Urobím ťa slávnym, ako sú pozemskí velikáni.

9 Určím miesto pre môj izraelský ľud, zasadím ho, takže bude mať svoj domov a nemusí sa už znepokojovať. Ničomníci nebudú s ním už tvrdo zaobchádzať ako predtým,

10 ako za čias, keď som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov. Oznamujem ti, že Hospodin postaví dom tebe.

11 Keď nadíde čas tvojho odchodu k otcom, ustanovím ti nástupcu spomedzi vlastných synov a upevním mu kráľovstvo.

12 On mi postaví dom a ja mu natrvalo upevním trón.

13 Budem mu otcom a on mi bude synom. Priazeň mu však neodnímem, ako som ju odňal tvojmu predchodcovi,

14 ale ho ponechám vo svojom dome a vo svojom kráľovstve navždy, jeho trón bude vždy pevný.

15 Všetko, čo Nátan povedal Dávidovi, bolo v súlade s týmito slovami a celým týmto videním.

Dávidova ďakovná modlitba

16 Kráľ Dávid si šiel sadnúť pred Hospodina a zvolal: Ani ja, ani moja rodina sme si nezaslúžili to, že si ma doviedol až sem, Hospodin, Bože.

17 Ani to ti, Bože, nestačilo, ale si hovoril o budúcnosti domu svojho služobníka a pohliadol si na mňa, Hospodin, Bože, ako na významného človeka.

18 Čím môže Dávid ešte prispieť k sláve, ktorou si vyznačil svojho služobníka? Ty ho predsa poznáš.

19 Hospodin, pre svojho služobníka a podľa svojho srdca si uskutočnil celé toto veľké dielo a oznámil si všetky významné udalosti.

20 Podľa toho, čo sme sami počuli, sa ti, Hospodin, nikto nevyrovná a okrem teba niet Boha.

21 Kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný národ na zemi, ktorý prišiel Boh vykúpiť za svoj ľud a preslávil sa veľkými a úžasnými skutkami, keď si vyhnal národy spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta?

22 Svoj izraelský ľud si si navždy privlastnil a sám si sa, Hospodin, stal ich Bohom.

23 Nuž teda, Hospodin, nech prísľuby, ktoré si vyslovil o svojom služobníkovi a jeho dome, platia navždy. Čo si sľúbil, splň!

24 Nech tvoje meno nikdy nestráca platnosť a význam, aby sa hovorilo: Hospodin zástupov, Boh Izraela, je pre Izrael Bohom! A dom tvojho služobníka Dávida nech je pevný pred tebou.

25 Veď ty, Bože môj, si vyjavil svojmu služobníkovi, že mu postavíš dom. Preto sa tvoj služobník osmelil modliť sa pred tebou.

26 Teraz však, Hospodin, ty sám si Boh, keď si vyslovil o svojom služobníkovi tento priaznivý prísľub,

27 požehnaj láskavo dom svojho služobníka, aby vždy obstál pred tebou. Veď čo ty, Hospodin, požehnáš, je navždy požehnané.

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29