1 Neskôr, keď zomrel amónsky kráľ Náchaš, stal sa namiesto neho kráľom jeho syn.
2 Dávid uvažoval: Preukážem dobrú vôľu Náchašovmu synovi Chánunovi, pretože i jeho otec sa tak zachoval ku mne. Tak vypravil Dávid poslov, aby mu vyslovili sústrasť nad smrťou jeho otca. Dávidovi služobníci prišli k Chánunovi do krajiny Amónčanov vysloviť sústrasť.
3 Amónski hodnostári však povedali Chánunovi: Nazdávaš sa, že si chce Dávid uctiť pamiatku tvojho otca, keď k tebe posiela tešiteľov? Jeho služobníci prišli k tebe skôr preto, aby preskúmali, prepátrali a presliedili krajinu.
4 Nato uchopil Chánun Dávidových služobníkov, ostrihal ich, odrezal im odev až po rozkrok a prepustil ich.
5 Keď odišli, dostal kráľ hlásenie o tých mužoch. Vypravil im naproti poslov, lebo tí muži boli veľmi zhanobení. Kráľ odkázal: Zostaňte v Jerichu, kým vám nenarastú brady, až potom sa vráťte!
6 Keď Amónčania vybadali, že sa Dávidovi zošklivili, Chánun a Amónčania poslali tisíc talentov striebra, aby si najali vozy a jazdcov z Mezopotámie, z Aram-Maaky a z Cóby.