13 Dávid povedal Gádovi: Je mi veľmi úzko. Nech sa radšej dostanem do ruky Hospodina, lebo je nesmierne jeho milosrdenstvo, len nech sa nedostanem do ruky človeka.
14 Hospodin dopustil na Izrael mor, takže naň zahynulo sedemdesiattisíc Izraelitov.
15 Boh poslal na pustošenie Jeruzalema anjela. Keď anjel pustošil, Hospodin sa pozrel a oľutoval pohromu. Pustošiacemu anjelovi prikázal: To stačí! Prestaň! Hospodinov anjel stál pri humne Jebúseja Ornána.
16 Keď sa Dávid rozhliadol, uvidel medzi zemou a nebom stáť Hospodinovho anjela s vytaseným mečom v ruke, zamiereným na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, odiati vrecovinou, na tvár.
17 Dávid povedal Bohu: Ja som nariadil sčítať ľud a dopustil sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hospodin, Bože môj, treba potrestať mňa a moju rodinu, nie však tvoj ľud.
18 Vtedy odkázal Hospodinov anjel po Gádovi Dávidovi, aby šiel postaviť na humne Jebúseja Ornána Hospodinovi oltár.
19 Dávid odišiel na výzvu Gáda, ktorý hovoril v mene Hospodina.