20 Keď sa Ornán obrátil, uzrel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Ornán práve mlátil pšenicu.
21 Dávid sa pobral k nemu. Keď sa Ornán obzrel a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa mu tvárou po zem.
22 Dávid navrhol Ornánovi: Prepusť mi pozemok, na ktorom je humno, aby som na ňom postavil Hospodinovi oltár. Tak sa zastaví na ľude pohroma. Predaj mi ho za plnú cenu.
23 Ornán odpovedal Dávidovi: Vezmi si ho. Nech môj pán, kráľ, urobí, čo uzná za vhodné. Pozri, dávam dobytok na spaľované obety, náradie na mlátenie ako palivo i pšenicu na pokrmovú obetu; všetko dávam.
24 Kráľ Dávid však povedal Ornánovi: To nie! Odkúpim to len za plnú cenu. Neprinesiem predsa Hospodinovi to, čo je tvoje, ani nebudem obetovať to, čo ma nič nestojí.
25 Dávid odvážil Ornánovi za ten pozemok šesťsto šekelov zlata.
26 Dávid tam postavil Hospodinovi oltár, na ktorom prinášal spaľované obety a obety spoločenstva. Keď vzýval Hospodina, odpovedal mu zoslaním ohňa na oltár spaľovanej obety.