10 Dávid dobrorečil Hospodinovi pred celým zhromaždením slovami: Zvelebený buď Hospodin, Boh nášho praotca Izraela, od vekov až na veky!
11 Tvoja je, Hospodin, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i veleba. Patrí ti všetko na nebi i na zemi. Vypínaš sa nad všetkým ako hlava.
12 Bohatstvo a česť sú od teba. Ty vládneš nad všetkým. V ruke máš silu a moc. Na tebe záleží, či urobíš niekoho veľkým a mocným.
13 Teraz však, Bože náš, vďačíme ti a chválime tvoje slávne meno.
14 Ako to, že ja a môj ľud sme sa zmohli na toľké milodary? Keďže všetko od teba pochádza, dali sme ti vlastne z tvojho.
15 Pokladáš nás len za cudzincov a prišelcov, akými boli všetci naši predkovia. Náš pozemský čas je ako beznádejný tieň.
16 Hospodin, Bože náš, všetka táto hojnosť, čo sme ti prichystali na stavbu domu pre tvoje sväté meno, pochádza od teba a tvoje je všetko.