17 Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila, bola to asi éfa jačmeňa.
18 Vzala to, odniesla do mesta a ukázala svokre, čo nazbierala. Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla, z ktorého sa sama nasýtila.
19 Vtedy sa svokra spýtala: Kde si dnes paberkovala a pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal! Rút povedala svokre, u koho pracovala a dodala: Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Bóaz.
20 Vtedy Noémi povedala svojej neveste: Nech ho požehná Hospodin, ktorý neprestal prejavovať svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym! Noémi potom dodala: Ten muž je náš blízky príbuzný a patrí k tým, čo sú povinní vykúpiť náš majetok.
21 Moábčanka Rút pokračovala: On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú všetko, čo je moje.
22 Noémi povedala svojej neveste Rút: Dobre je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.
23 Rút sa teda pri zbieraní klasov pridŕžala Bóazových služobníc až do skončenia žatvy jačmeňa i žatvy pšenice a bývala u svojej svokry.