1 Svokra Noémi jej potom povedala: Dcéra moja, nemala by som ti pohľadať nejaký príbytok, aby ti bolo dobre?
2 Či Bóaz, s ktorého dievkami si bola, nie je náš príbuzný? Dnes v noci bude na humne previevať jačmeň.
3 Umy sa, navoňaj sa, obleč si rúcho a zíď na humno! Tomu mužovi sa však nedaj poznať, kým neprestane jesť a piť.
4 Keď si ľahne a zistíš, kde leží, prídeš, odhrnieš mu z nôh prikrývku a ľahneš si. On ti potom povie, čo máš urobiť.
5 Rút jej odpovedala: Urobím všetko, čo vravíš.
6 Potom zišla na humno a vykonala všetko, čo jej kázala svokra.
7 Keď sa Bóaz najedol a napil, šiel si v dobrej nálade ľahnúť na okraj hŕby obilia, Rút sa nebadane priblížila, odhrnula rúcho z jeho nôh a ľahla si.
8 Okolo polnoci sa muž prebudil a keď sa rozhliadol, videl, že mu pri nohách leží žena.
9 Spýtal sa: Kto si? Ona odpovedala: Som Rút, tvoja služobnica. Rozprestri na svoju služobnicu okraj svojho plášťa; ako príbuzný máš predsa výkupné právo.
10 On jej povedal: Dcéra moja, nech ťa požehná Hospodin! Touto vernosťou si prevýšila svoju počiatočnú vernosť, lebo si nechodila ani za chudobnými, ani za bohatými mládencami.
11 Teraz sa už neboj, dcéra moja! Urobím pre teba všetko, čo si budeš priať. Veď všetok môj ľud v bráne mesta vie, že si statočná žena.
12 Je pravda, že ako príbuzný mám výkupné právo, ale je ešte bližší príbuzný, než som ja.
13 Teraz prenocuj tu a ak ráno bude chcieť on uplatniť svoje príbuzenské právo, nech ho uplatní. Ak ho však nebude chcieť uplatniť, potom ho uplatním ja, akože žije Hospodin! Lež tu do rána.
14 Rút mu teda ležala pri nohách až do rána. Vstala však skôr, než môže rozoznať človek človeka, Bóaz totiž povedal: Nech sa nikto nedozvie, že do humna prišla žena.
15 Ešte dodal: Podaj plášť, čo máš na sebe, a podrž ho. Ona mu ho podržala, Bóaz jej nameral šesť mier jačmeňa a naložil jej to. Potom odišiel do mesta.
16 Keď Rút prišla k svokre, tá sa jej spýtala: Ako sa ti vodilo, dcéra moja? Ona jej povedala všetko, čo pre ňu ten muž urobil,
17 a dodala: Týchto šesť mier jačmeňa mi dal a povedal: K svojej svokre sa nemôžeš vrátiť naprázdno!
18 Noémi jej povedala: Čakaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa to skončí. Ten muž nebude mať pokoj, kým to ešte dnes nedokončí.