8 Okolo polnoci sa muž prebudil a keď sa rozhliadol, videl, že mu pri nohách leží žena.
9 Spýtal sa: Kto si? Ona odpovedala: Som Rút, tvoja služobnica. Rozprestri na svoju služobnicu okraj svojho plášťa; ako príbuzný máš predsa výkupné právo.
10 On jej povedal: Dcéra moja, nech ťa požehná Hospodin! Touto vernosťou si prevýšila svoju počiatočnú vernosť, lebo si nechodila ani za chudobnými, ani za bohatými mládencami.
11 Teraz sa už neboj, dcéra moja! Urobím pre teba všetko, čo si budeš priať. Veď všetok môj ľud v bráne mesta vie, že si statočná žena.
12 Je pravda, že ako príbuzný mám výkupné právo, ale je ešte bližší príbuzný, než som ja.
13 Teraz prenocuj tu a ak ráno bude chcieť on uplatniť svoje príbuzenské právo, nech ho uplatní. Ak ho však nebude chcieť uplatniť, potom ho uplatním ja, akože žije Hospodin! Lež tu do rána.
14 Rút mu teda ležala pri nohách až do rána. Vstala však skôr, než môže rozoznať človek človeka, Bóaz totiž povedal: Nech sa nikto nedozvie, že do humna prišla žena.