1 Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú.
2 Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni?
3 Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy,
4 lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy.
5 Preto keď prichádza na svet, hovorí: „Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo.
6 Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech.
7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“
8 Najprv hovorí: „Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ - a ony sa prinášajú podľa zákona.
9 Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé,
10 V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.
11 Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy.
12 No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha.
13 A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy.
14 Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.
15 Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal:
16 „Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle;
17 a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“
18 A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.
19 A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv,
20 tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo,
21 a keď máme veľkňaza nad Božím domom,
22 pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou.
23 Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie.
24 Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom.
25 Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.
26 Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy,
27 ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov.
28 Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov;
29 uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti?
30 Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.“ A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud.“
31 Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.
32 Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení.
33 Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté.
34 Veď ste spolutrpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok.
35 Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena.
36 Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.
37 Lebo ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať.
38 Môj spravodlivý bude žiť z viery, ale keby cúvol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie.
39 My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život.