1 Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy
2 a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti.
3 A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého.
4 Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona.
5 Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil;“
6 ako aj na inom mieste hovorí: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“