1 Nato Dávid odišiel svojou cestou a Šaul sa vrátil domov. Dávid si povedal: „Jedného dňa ma Šaulova ruka predsa len zmárni. Niet pre mňa nič lepšieho ako ujsť do krajiny Filištíncov. Šaul ma prestane hľadať po celom izraelskom území a vyslobodím sa z jeho ruky.“
2 S tým sa Dávid vybral a išiel - on i šesťsto mužov, ktorí boli s ním - k Maochovmu synovi Achisovi, kráľovi Gétu.
3 Dávid sa usadil pri Achisovi v Géte, on i jeho mužovia, každý so svojou rodinou, Dávid so svojimi dvoma ženami, Jezraelitkou Achinoamou a ženou karmelského Nábala Abigail.
4 Keď Šaulovi oznámili, že Dávid utiekol do Gétu, neprenasledoval ho viac.
5 Ale Dávid povedal Achisovi: „Ak som našiel milosť v tvojich očiach, nech mi dajú miesto v niektorom okolitom meste, aby som sa tam usadil. Prečo by mal zostať tvoj služobník v kráľovskom meste s tebou?“
6 A Achis mu dal v ten deň Sikeleg. Preto patrí Sikeleg júdskym kráľom až po dnešný deň.
7 Počet dní, za ktoré Dávid býval v okolí Filištíncov, bol rok a štyri mesiace.
8 Dávid a jeho mužovia sa vybrali a napadli Gesurcov, Gerzitov a Amalekitov, lebo oni obývali krajinu, ktorou sa od pradávna chodilo do Šúru a až do egyptskej krajiny.
9 Kedykoľvek Dávid vtrhol do krajiny, nenechal nažive ani mužov, ani ženy, zobral ovce, dobytok, osly, ťavy a šatstvo, a potom zase išiel k Achisovi.
10 Keď sa ho Achis spýtal: „Koho ste dnes napadli?“ Dávid odpovedal: „Júdsku rovinu“ alebo: „Rovinu Jerameel,“ alebo: „Rovinu Kinejcov.“
11 Dávid nenechal nažive ani mužov, ani ženy, aby ich nemusel priviesť do Gétu. Vravel si: „Aby nerozprávali proti nám: »Dávid robil to a to.«“ Tak to robil celý čas, čo býval v krajine Filištíncov.
12 Achis teda dôveroval Dávidovi, mysliac si: „Úplne sa zošklivil svojmu ľudu, Izraelu, bude mi večne sluhom.“