1 Po tomto si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním.
2 Absolón vstával včasráno a postavil sa vedľa cesty do brány. Každého, kto mal nejaký spor a prichádzal ku kráľovi po rozhodnutie, zavolal Absolón k sebe a vravel: „Z ktorého si mesta?“ On odpovedal: „Tvoj sluha je z toho a toho izraelského kmeňa.“
3 Nato mu Absolón povedal: „Pozri, tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale od kráľa tu niet nikoho, kto by ťa vypočul.“
4 A Absolón hovoril: „Keby som bol ja ustanovený za sudcu v krajine, prišiel by ku mne každý, kto má spor a pravotu, a ja by som mu zjednal právo.“
5 A keď sa niekto približoval a chcel sa mu pokloniť, vystrel ruku, chytil ho a pobozkal.
6 Podobne sa Absolón správal ku všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali ku kráľovi po rozhodnutie. Tak Absolón ukradol srdce izraelských mužov.
7 Po uplynutí štyridsiatich rokov povedal Absolón kráľovi: „Pôjdem a splním v Hebrone sľub, ktorý som urobil Pánovi.
8 Lebo keď býval tvoj sluha v Gesure v Aramejsku, urobil takýto sľub: Ak mi Pán popraje vrátiť sa do Jeruzalema, preukážem Pánovi úctu.“
9 Kráľ mu odpovedal: „Choď v pokoji!“ On vstal a išiel do Hebronu.
10 Potom Absolón poslal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: „Keď počujete zvuk trúby, vyhláste: Absolón je kráľom v Hebrone!“
11 Z Jeruzalema išlo s Absolónom dvesto mužov, ktorí boli povolaní a išli dobromyseľne, nevedeli o ničom.
12 Absolón dal zavolať aj Dávidovho poradcu, gilonského Achitofela, z jeho mesta, z Gila, keď prinášal obety. Tak sprisahanie silnelo a ľud išiel v čoraz väčšom počte s Absolónom. Dávidov útek z Jeruzalema. -
13 Tu prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: „Srdce Izraelitov sa pridalo k Absolónovi.“
14 Vtedy povedal Dávid všetkým svojim sluhom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: „Poďte, ujdeme, lebo pred Absolónom niet pre nás záchrany. Poďte rýchlo, lebo sa bude ponáhľať, dochytí nás, privalí na nás nešťastie a mesto porazí ostrím meča.“
15 Kráľovi sluhovia povedali kráľovi: „Všetko, ako si praješ, náš kráľovský pán! Sme tvoji sluhovia!“
16 Kráľ odišiel a za ním celý jeho dom. Desať svojich vedľajších žien kráľ zanechal strážiť dom.
17 Kráľ odišiel a všetok ľud za ním. Pri poslednom dome zastali.
18 Všetko jeho mužstvo prešlo popri ňom; všetci Kereťania, všetci Feleťania a všetci Gétejci, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gétu, prešli popred kráľa.
19 Vtedy hovoril kráľ Gétejcovi Etaimu: „Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa, ostaň s kráľom! Veď si cudzinec a ubehlík zo svojho domova!
20 Včera si prišiel a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem (ta), kam pôjdem; vráť sa a vezmi naspäť so sebou aj svojich bratov! Milosrdenstvo a spravodlivosť!“
21 Ale Etai sa ozval a povedal kráľovi: „Ako žije Pán a ako žije môj kráľovský pán, na tom mieste, kde bude môj kráľovský pán - či na život a či na smrť -, tam bude aj tvoj sluha.“
22 A Dávid povedal Etaimu: „Choď, prejdi!“ Gétejec Etai teda prešiel, aj celé jeho mužstvo a celá rodina, ktorá bola s ním.
23 Celá krajina hlasito plakala, kým všetok ľud prechádzal. Kráľ stál pri potoku Kedron a všetok ľud prešiel popri ňom smerom na rovinu.
24 Bol tu aj Sadok a s ním všetci leviti, ktorí niesli Božiu archu zmluvy. Božiu archu položili a Abiatar priniesol obetu, kým nevyšiel všetok ľud z mesta.
25 Vtedy kráľ povedal Sadokovi: „Zanes Božiu archu späť do mesta! Ak som našiel milosť v Pánových očiach, privedie ma späť a dá mi uvidieť ju aj svoj príbytok.
26 Ale ak povie: »Nepáčiš sa mi,« tu som, nech urobí, ako sa páči jemu!“
27 Potom kráľ povedal kňazovi Sadokovi: „Videc, ty sa vráť v pokoji do mesta! Tvoj syn Achimás a Abiatarov syn Jonatán, vaši dvaja synovia nech sú s vami!
28 Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na rovine, kým nepríde od vás odkaz, ktorý mi podá správu.“
29 Sadok a Abiatar potom zaniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a ostali tam.
30 Dávid však vystupoval na Olivovú horu a stále plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý. A z ľudu všetci, ktorí boli s ním, mali zahalenú hlavu, kráčali nahor a stále plakali.
31 Keď Dávidovi zvestovali: „Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom,“ Dávid povedal: „Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!“
32 Keď Dávid došiel na hrebeň, kde sa klaniavali Bohu, hľa, išiel mu v ústrety Arachita Chusai s roztrhnutým odevom a so zemou na hlave.
33 Dávid mu povedal: „Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu!
34 Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: »Som tvoj sluha, kráľu; bol som sluhom tvojho otca, ale odteraz som tvojím sluhom,« tak mi môžeš zmariť Achitofelovu radu.
35 Veď tam budú s tebou kňazi Sadok a Abiatar. Všetko, čo počuješ v kráľovom dome, oznámiš kňazom Sadokovi a Abiatarovi.
36 S nimi sú tam ich dvaja synovia, Sadokov Achimás a Abiatarov Jonatán. Po nich mi odkážte všetko, čo počujete!“
37 Takto prišiel Dávidov priateľ Chusai do mesta, keď Absolón vtiahol do Jeruzalema.