14 Poďteže, susedia Siona, spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér, ktoré na nich dopustil Večný.
15 Veď priviedol proti nim národ zďaleka, národ nehanebný a cudzojazyčný; tí sa neštítili starca a nezľutovali sa nad dieťatkom.
16 Odviedli miláčikov vdovy a osamelú pozbavili dcér.“
17 A ja vám ako môžem pomôcť?
18 Len kto dopustil nešťastia, vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.
19 Odíďte, deti, odíďte, veď ja som ostal osamelý!
20 Vyzliekol som si rúcho pokoja, vrecovinu prosebnú som si obliekol, volať chcem k Večnému, kým žijem.