1 Pre hriechy, ktoré ste spáchali proti Bohu, odvedie vás babylonský kráľ Nabuchodonozor ako zajatcov do Babylonu.
2 Keď teda prídete do Babylonu, budete tam mnoho rokov a dlhý čas, až sedem pokolení. Potom vás však vyvediem odtiaľ v pokoji.
3 Ale v Babylone uvidíte strieborných, zlatých a drevených bohov, ktorých nosia na pleciach a ktorí pohanom naháňajú strach.
4 Chráňte sa, aby ste sa nestali aj vy podobnými pohanom a aby sa strach nezmocnil aj vás.
5 Keď budete vidieť pred nimi a za nimi zástup, ktorý sa im klania, povedzte si v duchu: „Tebe sa treba klaňať, Pane!“,
6 lebo môj anjel je s vami a on bude skúmať vaše duše.
7 Ich jazyk vyhladil umelec a sú len postriebrení a pozlátení; sú teda lžou a nevládzu hovoriť.
8 A vezmú ako pre pannu parádnicu zlato
9 a zhotovia koruny na hlavy svojich bohov. Stáva sa však aj, že kňazi vezmú zlato a striebro svojim bohom a použijú ho pre seba.
10 Dokonca darujú z toho aj smilniciam vo verejných domoch. Ozdobujú ich - strieborných, zlatých a drevených bohov - šatami ako ľudí.
11 Oni sa však nevedia zachrániť od hrdze a črvotoče, hoci sú oblečení do purpurového rúcha.
12 Utierajú im tvár pre prach, ktorý je v dome a ktorého je na nich plno.
13 Aj žezlo má ako človek, krajský sudca, ale nemôže zabiť toho, kto sa proti nemu prehreší.
14 Má aj dýku v pravici a sekeru, ale oslobodiť sa nevie ani od vojny, ani od lúpežníkov. Z toho je zrejmé, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte!
15 Ako sa rozbitá nádoba stáva človekovi neužitočnou,
16 takí sú ich bohovia. Keďže sú postavení v domoch, majú oči plné prachu z nôh tých, čo prichádzajú.
17 A ako sú okolo toho, čo urazil kráľa, pozatvárané dookola dvory, keďže ho majú viesť na smrť, podobne zabezpečujú kňazi ich domy dverami, zámkami a závorami, aby ich neukradli zlodeji.
18 Zapaľujú lampy a viac ako sami pre seba, ale ani jednu z nich vidieť nemôžu.
19 Sú podobní hociktorej hrade z domu a hovorí sa, že im vnútro rozožiera červač zeme; a keď ich aj s rúchom zožerie, nezbadajú.
20 Tvár im očernie od dymu z domu.
21 Na telo a na hlavu im nalietajú netopiere, lastovičky a iné vtáky a podobne (skáču) mačky.
22 Z toho poznáte, že nie sú bohmi, preto sa ich nebojte!
23 Zlato, ktorým sú pokrytí, je síce na krásu, ale ak niekto nestiera hrdzu, nebudú sa ligotať; necítili ani to, keď ich uliali.
24 Sú kúpení za každú cenu, hoci v nich niet ducha.
25 Keďže sú bez nôh, nosia ich na pleciach, a tak ukazujú ľuďom svoju hanbu. Ale nech sa hanbia aj tí, čo im slúžia.
26 Preto ak padne na zem, sám nevstane; ani sa nebude sám pohybovať, ak ho niekto postaví narovno; ani sa nevzpriami, ak ho niekto položí; zato im však predkladajú dary ako mŕtvym.
27 Ich obety si však predajú a použijú kňazi. Podobne z nich berú aj ženy, ale ani žobrákovi, ani biednemu z toho nedajú.
28 Ich obiet sa dotýkajú nečistí a šestonedieľky. Keďže podľa týchto vecí viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich!
29 Ako ich teda možno volať bohmi? Veď strieborných, zlatých a drevených bohov obsluhujú ženy,
30 v ich domoch sedia kňazi v roztrhaných tunikách, s oholenými hlavami a bradami a s nezakrytými hlavami;
31 vreštia a kričia pred svojimi bohmi ako niektorí na pohrebných karoch.
32 Z ich šiat si berú kňazi a obliekajú svoje ženy a deti. Či zakúsia od niekoho zlo
33 a či dobro, odplatiť to nevládzu. Kráľa nevládzu ani ustanoviť, ani zosadiť.
34 Podobne nevládzu dať ani bohatstvo, ani meď. Ak im niekto urobí sľub a nesplní, nebudú to vyžadovať.
35 Ani človeka neoslobodia od smrti, ani neochránia slabšieho od mocnejšieho.
36 Slepému človeku nevrátia zrak, človeka z núdze nevytrhnú.
37 Nad vdovou sa nezľutujú, ani sirote nepreukážu dobro.
38 Drevené, pozlátené a postriebrené (modly) sú podobné kameňom z vrchov a tí, čo im slúžia, budú zahanbení.
39 Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?
40 Veď ešte aj sami Chaldejci ich zneucťujú! Keď vidia nemého, ktorý nevie hovoriť, prinesú Béla a žiadajú, aby (nemý) prehovoril, akoby to ten (Bél) mohol zbadať.
41 A hoci to vedia, nie sú schopní zanechať tieto veci, pretože nemajú cit.
42 A ženy, obviazané stuhami, sedia na cestách a pália otruby.
43 A keď niektorá, odvedená niekým, čo šiel tadiaľ, vyspala sa s ním, znevažuje si susedu, že nemá toľkej ceny ako ona a že jej stuha nie je roztrhnutá.
44 Všetko, čo sa okolo nich deje, je lož. Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?
45 Urobili ich remeselníci a zlatníci. Nebude z nich nič iné, len to, čo chcú mať remeselníci.
46 Ani tí, čo ich zhotovili, nežijú dlhý čas, ako by mohlo to, čo zhotovili?
47 Svojim potomkom zanechali lož a hanbu.
48 Lebo keď ich zastihne vojna alebo nešťastie, kňazi sa radia medzi sebou, kde sa s nimi schovať.
49 Ako teda možno nezbadať, že nie sú bohmi, keď nezachránia ani seba od vojny alebo nešťastia?
50 Keďže sú drevené, pozlátené a postriebrené, neskoršie sa pozná, že sú klamstvo. Všetkým národom a kráľom bude jasné, že nie sú bohmi, ale dielom ľudských rúk, a nijakého božského činu na nich niet.
51 Komu je teda neznáme, že nie sú bohmi?
52 Krajine veru neustanovia kráľa, ani ľuďom dažďa nedajú.
53 Ani sebe neprisúdia právo, ani nezabránia neprávo, veď sú bezvládni
54 ako vrany medzi nebom a zemou. Lebo keď dom drevených, pozlátených a postriebrených bohov zachváti oheň, ich kňazi síce ujdú a zachránia sa, ale oni poprehárajú celkom ako trámy.
55 Neodolajú ani kráľovi, ani nepriateľovi.
56 Ako možno teda pripustiť a domnievať sa, že sú bohmi? Drevené, postriebrené a pozlátené božstvá sa nezachránia ani od zlodejov, ani od lupičov.
57 Títo sú mocnejší a zoberú si zlato, striebro i rúcho, ktorým sú odiati, a odídu s korisťou, tí však si pomôcť nevedia.
58 Takže je lepšie kráľovi, ktorý ukazuje svoju moc, alebo užitočnej nádobe v dome, ktorú majiteľ upotrebí, ako falošným bohom; alebo i dverám na dome, ktoré ochraňujú to, čo v ňom je, než falošným bohom; alebo drevenému stĺpu v kráľovskom paláci ako falošným bohom.
59 Slnko, mesiac a hviezdy sa ligocú, a keďže sú poslané na osoh, ochotne poslúchajú;
60 aj blesk, keď sa zablysne, lahodí oku, takisto aj vietor veje v každej krajine.
61 A keď Boh rozkáže oblakom, aby sa roztiahli nad celou zemou, splnia, čo im rozkázal. Aj oheň poslaný zhora stráviť vrchy a lesy urobí, čo je rozkázané.
62 Tieto sa im však ani vzhľadom, ani mocou nepodobajú.
63 Preto sa netreba ani domnievať, ani hovoriť, že sú bohmi, veď nemajú moci ani súdiť, ani dobre robiť ľuďom!
64 Keďže teda viete, že nie sú bohmi, nebojte sa ich!
65 Veď kráľov nemôžu ani preklínať, ani žehnať im!
66 Národom neukážu znamenia na nebi, ani nežiaria ako slnko, ani ako mesiac nesvietia.
67 Lepšie je zvieratám ako im, tie si vedia pomôcť, keď zabehnú do zátišia.
68 Nijakým spôsobom nám teda nie je zrejmé, že sú bohmi, preto sa ich nebojte!
69 Ako strašiak na uhorkovisku neustráži nič, tak sú aj ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia.
70 Takým istým spôsobom sú ich drevení, pozlátení a postriebrení bohovia podobní aj šípu v záhrade, na ktorý si sadá každé vtáča, a takisto aj mŕtvole, hodenej do tmy.
71 Podľa purpuru a bysu, ktorý na nich spráchnivie, poznať, že nie sú bohmi. Na konci budú aj sami rozožraní a budú potupou pre krajinu.
72 Lepšie je teda spravodlivému človekovi, ktorý nemá modiel; ten bude ďaleko od potupy.