1 Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň: „Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora.
2 Moja sila a moja udatnosť je Pán a stal sa mi spásou. Toto je môj Boh, budem ho velebiť, Boh môjho otca, budem ho chváliť.
3 Pán je bojovník, Pán je jeho meno.
4 Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora a jeho vyberaní vodcovia sa potopili v Červenom mori.
5 Vlny ich pokryli, klesli sťa kameň do hlbín.
6 Tvoja pravica, Pane, čo vynikáš mocou, tvoja pravica, Pane, nepriateľa zasiahla.
7 Svojou nesmiernou vznešenosťou zničil si svojich protivníkov, vyslal si svoj hnev, čo ich strávil sťa plevu.
8 Dychom tvojho rozhorčenia nahromadili sa vody, prúdy ako hrádza stáli, nakopili sa vprostred mora vlny.
9 Nepriateľ si povedal: »Zaútočím, dochytím, rozdelím korisť, uhasí sa moje zúrenie. Vytasím svoj meč, zmocní sa ich moja ruka.«
10 Zadul si svojím vetrom: pokrylo ich more, potopili sa sťa olovo vo vodách búrlivých.
11 Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky.
12 Vystrel si svoju pravicu a zem ich prehltla.
13 Vo svojej priazni si viedol ľud, čo si vykúpil, svojou silou si ho viedol k svojmu svätému príbytku.
14 Dopočuli sa národy a zhrozili sa: obyvateľov Filištínska pochytila hrôza.
15 Vtedy sa preľakli kniežatá Edomu, vojvodcov moabských prenikol strach. Stŕpli kanaánski obyvatelia všetci,
16 doľahla na nich úzkosť a strach: pre silu tvojho ramena stuhli na kameň. Tak prechádzal tvoj ľud, Pane, tak prechádzal ľud, ktorý si si prisvojil.
17 Voviedol si ich a osadil si ich na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si prichystal za bývanie sebe, Pane, vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky.
18 Pán bude kraľovať naveky a navždy!“
19 Keď teda faraónove kone s vozmi a záprahmi vošli do mora, Pán dal morským vodám privaliť sa na nich, kým Izraeliti prešli stredom mora po suchu.
20 Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom.
21 Mária im predspevovala: „Spievajte Pánovi, lebo je veľmi vznešený! Koňa i pohoniča hodil do mora.“
22 Potom sa Mojžiš s Izraelom pohol od Červeného mora a tiahli cez púšť Sur. Tri dni šli po púšti a nenašli vodu.
23 Došli do Máry, ale vodu z Máry piť nemohli, lebo bola horká. Preto sa aj volá Márá (Horkosť).
24 A ľud reptal proti Mojžišovi: „Čo budeme piť?“
25 On volal k Pánovi a Pán mu ukázal drevo, a keď ho hodil do vody, vody zosladli. Tam im dal zákon a právo a tam ich podrobil skúške.
26 A povedal: „Ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, a poslúchneš všetky jeho rozkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, potom ťa nezastihnem takými biedami, akými som postihol Egypťanov, lebo ja, Pán, som tvoj lekár.“
27 Nato prišli do Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedem paliem. Tam sa teda utáborili pri vode.