10 On to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej, vtáky však nerozsekal.
11 Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal.
12 A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma.
13 A (Pán) povedal Abramovi: „Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať.
14 Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.
15 Ty však v pokoji odídeš k svojim otcom a pochovajú ťa vo vysokom veku.
16 Ale vo štvrtom pokolení sa sem vrátia, lebo ešte nie sú dovŕšené neprávosti Amorejčanov.“