1 A Pán navštívil Sáru, ako prisľúbil, a Pán vyplnil Sáre, čo predpovedal.
2 Sára teda počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe, a to v čase, ktorý jej predpovedal Boh.
3 Abrahám nazval svojho syna, ktorý sa mu narodil, čo mu porodila Sára, Izákom.
4 Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako to prikázal Pán.
5 Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil jeho syn Izák.
6 Vtedy povedala Sára: „Radostný smiech mi spôsobil Boh. Každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať.“
7 A znova povedala: „Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte dojčiť deti? A predsa som porodila v jeho vysokom veku.“
8 A chlapec rástol a bol odstavený. V deň, keď Izáka odstavili, urobil Abrahám veľkú hostinu.
9 Sára videla, že syn Egypťanky Agar, ktorého porodila Abrahámovi, posmieva sa jej vlastnému synovi Izákovi.
10 Tu povedala Abrahámovi: „Vyžeň túto slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie dediť s mojím synom Izákom!“
11 Ale táto reč sa veľmi dotkla Abraháma, veď šlo o jeho syna.
12 Boh mu však povedal: „Netráp sa nad chlapcom a nad svojou slúžkou! Počúvni Sáru vo všetkom, čo ti hovorí, lebo podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo!
13 Ale aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo on je tiež tvojím potomkom.“
14 Abrahám teda vstal včasráno, vzal chlieb a mech s vodou a dal to Agar, vyložil jej to na chrbát, a poslal ju aj s chlapcom preč. Ona šla a zablúdila na púšti Bersabe.
15 Keď sa voda z mecha minula, uložila chlapca pod jeden z kríkov,
16 poodišla a sadla si obďaleč, tak vo vzdialenosti dostrelu kuše, lebo si vravela: „Nemôžem sa pozerať na smrť dieťaťa.“ Tak sedela obďaleč a nahlas plakala.
17 Boh však vypočul chlapcov hlas a Boží anjel takto zavolal z neba na Agar: „Čo ti je, Agar? Neboj sa! Veď Boh počul chlapcov hlas odtiaľ, kde je.
18 Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne za ruku, lebo z neho urobím veľký národ!“
19 Tu jej Boh otvoril oči a ona zbadala studňu s vodou. I šla, naplnila mech vodou a napojila chlapca.
20 A Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa z neho veľký kušostrelec.
21 Býval na púšti Fáran a jeho matka mu vzala ženu z egyptskej krajiny.
22 V tom čase Abimelech a veliteľ jeho vojska Pichol povedali Abrahámovi: „Boh je s tebou vo všetkom, čo robíš.
23 Preto mi teraz a na tomto mieste pred Bohom prisahaj, že sa nezachováš neverne ani proti mne, ani proti môjmu potomstvu! Ako som ti preukázal priateľstvo ja, tak (ho) preukazuj aj ty mne a celej krajine, v ktorej si bol hosťom.“
24 Abrahám povedal: „Áno, budem prisahať!“
25 Potom Abrahám dohováral Abimelechovi pre studňu, ktorej sa zmocnili Abimelechovi sluhovia.
26 Abimelech však odvetil: „Ja neviem, kto to urobil. Ty si o tom nič nevravel a ani dodnes som o tom nič nepočul.“
27 Potom vzal Abrahám ovce a junce a dal ich Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu.
28 Sedem jahníc však oddelil osobitne.
29 I opýtal sa ho Abimelech: „Čo má znamenať tých sedem, osobitne oddelených jahníc?“
30 On odpovedal: „Týchto sedem jahníc musíš vziať odo mňa, aby mi to bolo svedectvom, že som ja vykopal túto studňu.“
31 Preto sa tá studňa volá Bersabe, lebo tam obaja prisahali.
32 Takto uzavreli zmluvu pri Bersabe. Potom sa Abimelech a veliteľ vojska Pichol pobrali a vrátili sa do filištínskej krajiny.
33 Abrahám však zasadil pri Bersabe tamarišku a vzýval tam meno Pána, večného Boha.
34 A Abrahám býval dlhší čas ako cudzinec vo filištínskej krajine.