1 Keď sa ľudia začali na zemi množiť a keď sa im narodili dcéry,
2 Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli.
3 A Pán povedal: „Môj Duch neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo. Ich dní bude iba stodvadsať rokov.“
4 V tom čase boli na zemi obri - ba aj neskôr -, a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili obrov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia.
5 Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé,
6 Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený v srdci a povedal: