1 Potom ma anjel, ktorý vo mne hovoril, zasa zobudil ako človeka, ktorého zobudia zo sna.
2 I spýtal sa ma: „Čo vidíš?“ Odpovedal som: „Vidím svietnik celý zo zlata; na hlavici má nádrž; je na ňom sedem lámp a lampy, ktoré sú na hlavici, majú sedem lievikov.
3 Pri ňom sú dve olivy, jedna napravo od nádrže a druhá naľavo.“
4 Ozval som sa a povedal som anjelovi, ktorý vo mne hovoril: „Čo je toto, môj pane?“
5 Anjel, ktorý vo mne hovoril, odpovedal mi: „Nevieš, čo je to?“ Povedal som: „Nie, môj pane.“
6 Odvetil mi: „To je Pánovo slovo Zorobábelovi: Nie silou a nie mocou, ale mojím duchom! - hovorí Pán zástupov.
7 Kto si ty, veľký vrch? Pred Zorobábelom (si) rovina! A vyvedie záhlavný kameň s výkrikmi: »Sláva, sláva mu!«“
8 A Pán prehovoril ku mne takto:
9 „Zorobábelove ruky založili tento dom a jeho ruky ho dokončia, i budeš vedieť, že ma k vám poslal Pán zástupov.
10 Lebo tí, čo opovrhujú dňom malých vecí, budú sa radovať, keď uvidia v Zorobábelovej ruke kameň a olovnicu. - Tých sedem, to sú Pánove oči, ktoré obchádzajú celú zem.“
11 Ozval som sa a riekol som mu: „Čo sú tie dve olivy napravo a naľavo od svietnika?“
12 Opäť som sa ozval a spýtal som sa ho: „Čo sú dve olivové ratolesti, ktoré dvoma zlatými rúrkami vyprázdňujú zo seba zlato?“ Odvetil mi toto: „Nevieš, čo je to?“ Riekol som: „Nie, môj pane.“
13 I riekol: „To sú dvaja synovia oleja, ktorí stoja pred Pánom celej zeme.“