1 Veru, veru vám hovorím: Kto nevchádza do ovčinca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor.
2 Kto však dvermi vchádza, je pastier oviec.
3 Tomu vrátnik otvára, ovce počúvajú jeho hlas, a on volá po mene svoje ovce a vyvádza ich.
4 "Keď vyženie všetky svoje [ovce], ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas;"
5 cudzieho však nebudú nasledovať, ale utečú od neho, pretože nepoznajú hlas cudzích (ľudí).
6 Ježiš im povedal toto prirovnanie, ale oni nerozumeli, čo im hovoril.
7 I povedal im Ježiš znova: Veru, veru vám hovorím: Ja som dvere k ovciam.
8 Tí, čo prišli predo mnou, sú samí zlodeji a lotri, ale ovce ich neposlúchali.
9 "Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu."
10 "Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!"
11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce.
12 "Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa;"
13 [nájomník uteká], pretože je nájomník, a nedbá o ovce.
14 Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje,
15 ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce.
16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.
17 Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal.
18 Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca.
19 Pre tieto reči zase vznikla roztržka medzi Židmi.
20 "Mnohí z nich hovorili: Démonom je posadnutý a blaznie; čo Ho počúvate?"
21 "Iní zas vraveli: To nie sú reči posadnutého; či démon môže otvárať slepým oči?"
22 "V Jeruzaleme nastali slávnosti posvätenia chrámu; a bola zima."
23 Keď sa Ježiš prechádzal v chráme v sieni Šalamúnovej,
24 obkľúčili Ho Židia a spýtali sa Ho: Dokedy nám budeš držať dušu (v napätí)? Ak si ty Kristus, povedz nám otvorene.
25 "Ježiš im riekol: Povedal som vám, a neveríte; skutky, ktoré činím v mene svojho Otca, svedčia o mne."
26 Ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec.
27 Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma.
28 Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky.
29 Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky.
30 Ja a Otec sme jedno.
31 Nato Židia zase zdvihli kamene, aby Ho kameňovali.
32 Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od Otca: pre ktorý z nich ma kameňujete?
33 Odpovedali Mu Židia: Pre dobrý skutok Ťa nekameňujeme, ale pre rúhanie, že sa Ty, človek, robíš Bohom.
34 Odpovedal im Ježiš: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste.
35 Keď tých, ktorým bolo hovorené slovo Božie, pomenovali bohmi - a Písmo nemôže byť zrušené! -
36 prečo tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa! preto, že som povedal: Syn Boží som?
37 Ak nečiním skutky svojho Otca, neverte mi,
38 ale ak ich činím, aj keď ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.
39 Znovu Ho teda chceli zlapať, ale ušiel im z rúk
40 a odišiel späť za Jordán, na miesto, kde Ján spočiatku krstil, i zostal tam.
41 A mnohí prišli k Nemu a hovorili si: Ján síce nevykonal znamenie, ale čo Ján povedal o Ňom, je všetko pravdivé.
42 A mnohí tam v Neho uverili.