1 Ježiš odišiel na Olivový vrch.
2 "Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich."
3 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku
4 a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila,
5 "a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty?"
6 Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi.
7 Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.
8 A zase sa zohol a písal po zemi.
9 Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku.
10 Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?
11 Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.
12 Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.
13 "I povedali Mu farizeji: Sám svedčíš o sebe; Tvoje svedectvo nie je pravdivé."
14 "Odpovedal im Ježiš: Keď aj sám svedčím o sebe, pravdivé je moje svedectvo, pretože viem, odkiaľ som prišiel a kam idem; vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem."
15 Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho.
16 A ak aj súdim, môj súd je spravodlivý, pretože nie som sám, ale so mnou je Otec, ktorý ma poslal.
17 A aj vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé.
18 Svedčím o sebe ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal.
19 "I povedali Mu: Kdeže je Tvoj Otec? A Ježiš odpovedal: Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca; keby ste mňa poznali, poznali by ste aj môjho Otca."
20 "Tieto slová povedal pri pokladnici, keď vyučoval v chráme; a nikto Ho nezlapal, lebo ešte neprišla Jeho hodina."
21 "Potom im zase hovoril: Ja odchádzam a budete ma hľadať a umriete vo svojom hriechu; kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť."
22 I povedali na to Židia: Vari sa len nezabije sám, keďže hovorí: Kam ja odchádzam, tam vy nemôžete prísť?
23 "On im odpovedal: Vy ste zdola, ja som zhora; vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta."
24 Preto som vám povedal, že umriete v hriechoch, lebo ak neuveríte, že ja som, umriete v hriechoch.
25 Povedali Mu teda: Kto si Ty? Ježiš im odpovedal: Som to, čo vám od počiatku aj hovorím!
26 Mnoho mám o vás hovoriť a súdiť vás, ale Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od Neho, to hovorím svetu.
27 Ale nerozumeli, že im hovoril o Otcovi.
28 Ježiš teda povedal: Keď povýšite Syna človeka, až potom poznáte, že ja som, a nič nečiním sám od seba, ale hovorím, ako ma Otec naučil.
29 A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou, nenechal ma samého, pretože ja vždy to činím, čo je milé Jemu.
30 Keď takto hovoril, mnohí uverili v Neho.
31 I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci.
32 A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
33 "Odpovedali Mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu; akože teda hovoríš: Budete vyslobodení?"
34 Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu.
35 "Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky."
36 Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.
37 "Viem, že ste potomstvo Abrahámovo; a predsa ma chcete zabiť, pretože sa moje slovo neujíma vo vás."
38 "Ja hovorím, čo som videl u Otca; a vy robíte, čo ste počuli od svojho otca."
39 "Odpovedali Mu: Naším otcom je Abrahám. Riekol im Ježiš: Ak ste Abrahámove deti, robte Abrahámove skutky;"
40 "ale vy ma chcete zabiť - človeka, ktorý som vám povedal pravdu, ktorú som počul od Boha; to Abrahám neurobil."
41 Vy robíte skutky svojho otca. Povedali Mu: My sme sa nenarodili zo smilstva, máme jediného Otca, Boha.
42 "Ježiš im povedal: Keby Boh bol vaším Otcom, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha). Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal."
43 Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová.
44 Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži.
45 Ale pretože ja hovorím pravdu, neveríte mi.
46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď pravdu hovorím, prečo mi neveríte?
47 "Kto je z Boha, počúva Božie slová; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha."
48 Židia mu povedali: Či nehovoríme dobre, že si Samaritán a démonom posadnutý?
49 Ježiš odpovedal: Ja nie som posadnutý, ale ctím si Otca. Vy ma však zneucťujete.
50 "Ja nehľadám svoju slávu; jesto, kto ju hľadá a kto súdi."
51 Veru, veru vám hovorím: Ak niekto zachováva moje slová, neokúsi smrť naveky.
52 Povedali Mu Židia: Teraz sme poznali, že si posadnutý. Abrahám umrel, i proroci, a Ty hovoríš: Kto zachováva moje slová, neokúsi smrť naveky.
53 "Či si Ty väčší ako náš otec Abrahám, ktorý umrel? I proroci umreli; kým sa robíš?"
54 Ježiš odpovedal: Ak sám seba oslavujem, moja sláva za nič nestojí. Oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte, že je vaším Bohom.
55 "Vy ste Ho však nepoznali, ale ja Ho poznám; a keby som riekol, že Ho nepoznám, bol by som luhárom vám podobným; ale poznám Ho a zachovávam Jeho slovo."
56 "Váš otec Abrahám sa veselil, že uvidí môj deň; i videl a radoval sa."
57 Povedali Mu Židia: Päťdesiat rokov ešte nemáš, a Abraháma že si videl?
58 Ježiš im riekol: Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Abrahám, ja som.
59 I zdvihli kamene, aby hádzali na Neho. Ježiš sa však ukryl a [prejdúc pomedzi nich], vyšiel z chrámu.