1 Preto nemáš výhovorky, človeče, ktokoľvek súdiš (iného). Veď v čom iného súdiš, odsudzuješ sám seba, lebo veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté.
2 A vieme, že súd Boží je podľa pravdy proti tým, čo tak robia.
3 A ty, človeče, ktorý súdiš tých, čo tak robia, a sám robíš to isté, či sa nazdávaš, že ujdeš súdu Božiemu?
4 Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu?
5 Ale ty vo svojej zatvrdilosti a nekajúcnosti srdca zhromažďuješ si hnev - keď príde deň hnevu a zjaví sa spravodlivý súd Boha,