1 Čo teda povedať? Že nachodíme Abraháma ako svojho praotca podľa tela?
2 Lebo ak Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom.
3 Veď čo hovorí Písmo? Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť.
4 Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti.
5 Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.
6 Ako aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh bez skutkov počíta spravodlivosť:
7 "Blahoslavení, ktorým neprávostiboli odpustené a ich hriechy prikryté;"
8 blahoslavený muž,ktorému Pán nepočíta hriech.
9 Či sa teda toto blahoslavenstvo vzťahuje len na obrezaných, a či aj na neobrezaných? Hovoríme totiž: Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť.
10 Ako sa mu teda počítala? Či obrezanému, a či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému.
11 A znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti viery, ktorú mal ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť,
12 a aby bol otcom obrezaných, nie však tých, čo sú len obrezaní, ale aj čo kráčajú v šľapajách viery nášho otca Abraháma, ktorú mal ako neobrezaný.
13 Lebo zasľúbenie, že bude dedičom sveta, sa Abrahámovi alebo jeho potomstvu nedostalo zo zákona, ale zo spravodlivosti viery.
14 Veď ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, tak viera bola zmarená a zasľúbenie zrušené.
15 "Lebo zákon spôsobuje hnev; ale kde nieto zákona, nieto ani priestupku."
16 Preto z viery, aby bolo podľa milosti a aby zasľúbenie platilo všetkému potomstvu, nielen tým, čo sú zo zákona, ale aj tým, čo sú z viery Abraháma, ktorý -
17 ako je napísané: Učinil som ťa otcom mnohých národov! - je otcom všetkých nás pred Tým, ktorému uveril, pred Bohom, ktorý oživuje mŕtvych, a to, čoho nieto, povoláva, ako by bolo.
18 Proti nádeji v nádeji uveril, aby sa stal otcom mnohých národov podľa slov: Tak bude tvoje potomstvo.
19 A neoslabol vo viere, keď hľadel na svoje odumreté telo - veď mal asi sto rokov - a na odumretý život Sárin.
20 O zasľúbení Božom nezapochyboval v nevere, ale utvrdil sa vo viere, vzdával Bohu slávu
21 a pevne bol presvedčený, že Ten, kto dal zasľúbenie, môže ho aj uskutočniť.
22 Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť.
23 A nielen kvôli nemu bolo napísané, že sa mu počítalo,
24 ale aj kvôli nám, ktorým sa má počítať ako veriacim v Toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána,
25 vydaného pre naše hriechy a vzkrieseného na naše ospravedlnenie.