21 Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe?
22 Čo teda, keď Boh, chcejúc dokázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby hnevu, pripravené na zahynutie, znášal s trpezlivosťou veľkou aj preto,
23 aby vyjavil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, vopred pripravených na slávu,
24 na nás, ktorých aj povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?
25 "Ako aj v knihe Ozeášovej hovorí:Pomenujem si ľudom,čo mi nebolo ľudom,a milovanou,ktorá nebola milovaná;"
26 a: Na tom mieste, kde im bolo povedané: Nie ste mojím ľudom, budú pomenovaní synmi Boha živého.
27 "A Izaiáš volá nad Izraelom:Keby synov izraelských boloako piesku morského,(len) zvyšky budú zachránené;"