1 Judský kráľ Jóšáfát sa však v pokoji vrátil domov do Jeruzalema.
2 Tu mu vyšiel oproti videc Jéhú, syn Chanáního, a povedal kráľovi Jóšáfátovi: Musel si pomáhať bezbožníkovi? Miluješ tých, čo nenávidia Hospodina? Preto zostúpi na teba hnev od Hospodina.
3 No našlo sa i niečo dobrého pri tebe, lebo si vyničil z krajiny ašéry a rozhodol si sa v srdci hľadať Boha.
4 Jóšáfát sídlil ďalej v Jeruzaleme. Znovu však vyšiel medzi ľud od Beér-Šeby po Efrajimské pohorie a vrátil ho k Hospodinovi, Bohu svojich otcov.
5 V krajine ustanovil sudcov vo všetkých opevnených mestách Judska, v každom meste.
6 Sudcom povedal: Všímajte si to, čo robíte, lebo nesúdite za človeka, ale za Hospodina, ktorý je s vami pri súdnom výroku.
7 Nech teda príde na vás bázeň pred Hospodinom. Dajte si pozor, čo robíte, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet neprávosti, ani uprednostňovania osôb, ani úplatkárstva.
8 Aj v Jeruzaleme ustanovil Jóšáfát niektorých levítov, kňazov a niektorých predákov izraelských rodín pre súd Hospodinov a pre pravoty jeruzalemských obyvateľov.
9 Prikázal im: Tak konajte v bázni Hospodinovej verne a s úprimným srdcom.
10 Pri každej pravote, ktorá sa k vám dostane od vašich bratov, bývajúcich vo svojich mestách, týkajúcej sa prelievania krvi, zákona a prikázaní, ustanovení a predpisov, napomeňte ich, aby sa neprevinili proti Hospodinovi, aby tak nezastihol Boží hnev vás i vašich bratov. Tak konajte a nepreviníte sa!
11 Hľa, hlavný kňaz Amarja vám bude predstavený vo všetkých veciach Hospodinových a Zebadjá, syn Jišmáélov, knieža domu Júdovho, vo všetkých veciach kráľovských. Za úradníkov vám poslúžia levíti. Počínajte si neoblomne a Hospodin nech je s tým, kto je dobrý.