1 Potom Chizkija rozoslal poslov po celom Izraeli a Judsku, ba napísal i listy Efrajimu a Menaššemu, aby prišli do domu Hospodinovho v Jeruzaleme svätiť paschu Hospodinovi, Bohu Izraela.
2 Kráľ sa dohodol so svojimi hodnostármi a celým zhromaždením v Jeruzaleme, že zasvätia paschu v druhom mesiaci.
3 Vo zvyčajnom čase ju totiž nemohli svätiť, lebo sa kňazi v dostatočnom počte neposvätili, a ani ľud sa nezhromaždil do Jeruzalema.
4 To sa páčilo kráľovi i celému zhromaždeniu.
5 "Rozhodli sa, že vyhlásia po celom Izraeli od Beér-Šeby po Dán, aby prišli do Jeruzalema svätiť paschu Hospodinovi, Bohu Izraela; lebo ju ešte nesvätili spoločne, ako bolo predpísané."
6 Drabanti pochodili s listami od kráľa a jeho hodnostárov po celom Izraeli a Judsku a podľa kráľovho rozkazu oznamovali: Izraelci, vráťte sa k Hospodinovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, aby sa On vrátil ku zvyšku tých, ktorí spomedzi vás unikli z rúk asýrskych kráľov.
7 Nebuďte ako vaši otcovia a bratia, ktorí sa spreneverili Hospodinovi, Bohu svojich otcov, takže ich vydal na záhubu, ako sami vidíte.
8 Nebuďte teraz tvrdohlaví ako vaši otcovia! Podajte ruku Hospodinovi! Vojdite do Jeho svätyne, ktorú posvätil naveky! Slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, aby odvrátil od vás páľavu svojho hnevu.
9 Lebo keď sa vrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia nájdu milosrdenstvo u tých, čo ich zajali, a vrátia sa do tejto krajiny. Veď milostivý a milosrdný je Hospodin, váš Boh, a neodvráti od vás tvár, keď sa k Nemu obrátite.
10 Drabanti chodili z mesta do mesta krajinou Efrajima, Menaššeho až po Zebulún. Vysmievali sa im však a zosmiešňovali ich.
11 Iba niekoľko mužov z Ašéra, Menaššeho a Zebulúna sa pokorilo a prišli do Jeruzalema.
12 Aj v Judsku pôsobila ruka Božia, keď im dal jednomyseľnosť, aby podľa slova Hospodinovho vykonali príkaz kráľa a hodnostárov.
13 Tak sa zhromaždilo do Jeruzalema množstvo ľudu svätiť sviatok nekvasených chlebov v druhom mesiaci. Bolo to veľké zhromaždenie.
14 Nato vstali a odstránili oltáre v Jeruzaleme. Odstránili i všetky kadidlové oltáre a pohádzali do údolia Kidrón.
15 Na štrnásty deň druhého mesiaca zabíjali paschálne zvieratá. Kňazi a levíti vyznávali svoje hriechy, posvätili a priniesli spaľované obete do domu Hospodinovho.
16 Zastali si na svoje miesto podľa platného predpisu a podľa zákona Mojžiša, muža Božieho. Kňazi kropili krvou prevzatou z rúk levítov.
17 Pretože bolo v zhromaždení mnoho tých, čo sa neposvätili, levíti zarezávali paschálne zvieratá pre všetkých nečistých, aby ich zasvätili Hospodinovi.
18 Pretože väčšina ľudu, mnohí z Efrajimu, Menaššeho, Jisáchára, Zebulúna sa neočistili a jedli paschu, ako nebolo predpísané, modlil sa za nich Chizkija: Dobrotivý Hospodine, odpusť každému,
19 kto sa snaží celým srdcom hľadať Hospodina, Boha svojich otcov, i keď bez čistoty požadovanej svätyňou.
20 Hospodin vyslyšal Chizkiju a uzdravil ľud.
21 Izraelci, prítomní v Jeruzaleme, sedem dní vo veľkej radosti slávili sviatok nekvasených chlebov. Deň čo deň levíti a kňazi chválili celou silou Hospodina.
22 Nato sa Chizkija srdečne prihovoril ku všetkým levítom, ktorí zručne vykonávali službu Hospodinovi. Po siedmich dňoch dokončili slávnosť. Obetovali obete spoločenstva a ďakovali Hospodinovi, Bohu svojich otcov.
23 Celé zhromaždenie sa však rozhodlo, že budú svätiť ďalších sedem dní. Tak svätili ďalších sedem dní s radosťou.
24 Lebo judský kráľ Chizkija daroval zhromaždeniu tisíc juncov a sedemtisíc oviec, a hodnostári darovali zhromaždeniu tisíc juncov a desaťtisíc oviec. Posvätilo sa množstvo kňazov.
25 Tak sa radovalo celé zhromaždenie Júdu: kňazi i levíti, cudzinci a celé zhromaždenie tých, čo prišli z Izraela, alebo bývali v Judsku.
26 V Jeruzaleme nastala veľká radosť, lebo od čias Šalamúna, syna Dávidovho, kráľa izraelského, nebolo nič také v Jeruzaleme.
27 Potom povstali levítski kňazi a požehnali ľud. Ich hlas bol vyslyšaný a ich modlitba prenikla k Jeho svätému príbytku, k nebesiam.