7 Bože náš, Ty si vyhladil spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a naveky si ju dal potomkom Abraháma, ktorý Ťa miloval.
8 V nej sa i usadili a postavili Ti tam svätyňu pre Tvoje meno.
9 Uvažovali: Ak príde na nás pohroma, meč a súd, mor alebo hlad, a predstúpime pred tento dom a pred Teba, lebo v tomto dome prebýva Tvoje meno, a budeme volať vo svojej úzkosti k Tebe, Ty vyslyšíš a zachrániš.
10 Teraz hľa, Ammónci, Moábci a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez ktorých si nedovolil Izraelu prejsť, keď šiel z Egypta, ale im ustúpil a nevyhubil ich,
11 tí sa nám, hľa, odplácajú tým, že nás prišli vyhnať z Tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil.
12 "Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči."
13 Všetci Júdejci stáli pred Hospodinom, aj ich deti, ženy a synovia.