17 Za ním vošiel kňaz Azarja a s ním osemdesiat kňazov Hospodinových, udatných mužov.
18 Postavili sa proti kráľovi Uzzijovi a povedali mu: Uzzija, nepatrí sa tebe kadiť Hospodinovi, ale kňazom, synom Áronovým, ktorí sú posvätení na kadenie. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa previnil a nebude ti to ku cti od Hospodina, Boha.
19 "Nato sa Uzzija rozhneval; v ruke mal kadidelnicu. Rozhneval sa na kňazov, keď stál pred nimi v dome Hospodinovom pri kadidlovom oltári, a objavilo sa mu na čele malomocenstvo."
20 Keď sa obrátil hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi, tu zrazu bol malomocný na čele. Chytro ho odtiaľ vyhnali, ba i sám sa náhlil vyjsť, lebo ho ranil Hospodin.
21 "Tak bol kráľ Uzzija malomocný až do svojej smrti; býval v osobitnom dome, pretože bol vylúčený z domu Hospodinovho. Jeho syn Jótám bol nad kráľovským palácom a spravoval ľud krajiny."
22 Ostatné Uzzijove činy, skoršie i neskoršie, opísal prorok Izaiáš, syn Ámócov.
23 Keď Uzzija usnul so svojimi otcami, pochovali ho pri jeho otcoch na poli pri kráľovských hroboch, lebo povedali: Bol malomocný. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jótam.