27 Ty vyslyš z nebies a odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Keď ich vyučíš správnej ceste, po ktorej treba ísť, daj dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu ako dedičstvo.
28 Keď nastane v krajine hlad, vznikne mor či sneť, hrdza, kobylky či hmyz, ak niektoré z jeho miest obkľúči nepriateľ, pri rôznych útrapách a nedostatkoch,
29 každú modlitbu a každú úpenlivú prosbu, ktoréhokoľvek človeka z celého Tvojho izraelského národa, ak niekto pozná svoje útrapy a bolesť a vystrie svoje dlane k tomuto domu,
30 Ty vyslyš z nebies, z miesta, kde prebývaš, a odpusť! Odplať každému pod ľa jeho konania tak, ako spoznáš jeho srdce. Veď jedine Ty poznáš srdcia ľudských synov.
31 Aby sa Ťa báli a chodili po Tvojich cestách po všetky dni života na zemi, ktorú si dal našim otcom.
32 Ale i cudzinec, ktorý nie je z Tvojho izraelského ľudu, keď príde z ďalekej krajiny pre Tvoje veľké meno, pre Tvoju mocnú ruku a vystreté rameno, keď príde a pomodlí sa k tomuto domu:
33 vyslyš z nebies, z miesta svojho prebývania, a urob všetko, o čo cudzinec k Tebe volá. Aby tak všetky národy zeme poznali Tvoje meno, aby sa Ťa báli ako tvoj izraelský ľud, aby vedeli, že tento dom, čo som postavil, je pomenovaný po Tebe.