Náreky 1 SLB

Spustošený Jeruzalem túži

1 Jaj, aké osamelé sedíkedysi hojne zaľudnené mesto,podobné je vdove,kedysi veľké medzi národmi!Kňažná medzi mestamistala sa poddanou.

2 "Ustavične plače za noci,slzy jej kanú po lícach.Nikto ju netešíz jej milovníkov;všetci jej priatelia ju zradili,stali sa jej nepriateľmi."

3 "Odišiel Júda do zajatiapod nátlakom a ťažkou službou.Medzi pohanmi býva,nenachádza miesto odpočinku;všetci, čo ho prenasledovali,dobehli ho uprostred jeho súžení."

4 Cesty Siona trúchlia,lebo nikto neprichádza k sviatkom.Spustošené sú všetky jeho brány,vzdychajú jeho kňazi.Jeho panny smútia,a on len trpkosť cíti.

5 Jeho protivníci sú navrchu,jeho nepriateľom sa dobre vodí,lebo Hospodin ho strápilpre množstvo jeho priestupkov.Jeho deti išliako zajatci pred nepriateľom.

6 "Opustila dcéru Sionvšetka jej nádhera.Jej kniežatá sú ako jelene,čo nenachodia pastvu;odbehli bez silypred svojimi naháňačmi."

7 Jeruzalem sa rozpomínav dňoch svojej biedy a blúdeniana všetky svoje vzácne veci,ktoré mával od dávnych čias.Keď jeho národpadol do rúk protivníka,nikto mu nepomohol.Protivníci to videlia smiali sa nad jeho pádom.

8 "Jeruzalem sa ťažko prehrešil,preto sa stal ošklivým;všetci, čo ho ctili, opovrhujú ním,lebo videli jeho nahotu;on sám vzdychá a obrátil sa naspäť."

9 Jeho nečistota je na jeho podolkoch,nepomyslel na svoju budúcnosť.Podivným spôsobom klesol,a nikto ho nepoteší.Hospodine, pozri na moju biedu,lebo nepriateľ triumfuje.

10 Nepriateľ vystrel rukuna všetko, čo mal vzácne,i musel vidieť pohanov,ako vstúpili do svätyne,hoc si im zakázal:Nesmú vojsť do zhromaždenia!

11 "Všetok jeho ľud vzdychá,hľadajúc chlieb;čo mal vzácne, predal za pokrm,aby si zachoval život.Pozri, Hospodine, a pohliadni,lebo som v opovrhnutí."

12 Vám všetkým vravím,čo idete tadiaľto,pohliadnite a pozrite,či je ešte bolesť ako moja,ktorú mi spôsobili,ktorou ma Hospodin zarmútilv deň svojho pálčivého hnevu.

13 Z výšin poslal oheň do mojich kostí,aby ma ovládol,sieť vystrel mojim noháma prevrátil ma,urobil ma opusteným,navždy chorľavým.

14 "Jarmo je zviazanéz mojich priestupkov,v Jeho ruke sa splietajú,dostali sa na moju šiju;podrazil moju silu,Pán ma vydal do rúk tých,ktorým nevládzem odolať."

15 Pán zavrholvšetkých mojich mocnýchv mojom okruhu,zvolal proti mne obetnú slávnosť,aby zdrvil mojich mladých mužov.Ako vo vínnom lise Pán zošliapalpanenskú dcéru judskú.

16 Nad týmto plačem,moje oko sa rozplýva v slzách,lebo sa vzdialil odo mňa ten,čo potešuje,ten, čo mi upokojí dušu.Moje deti sú opustené,lebo nepriateľ zvíťazil.

17 Sion vzpína ruky,nikto ho nepotešuje.Hospodin vyzval proti Jákobovijeho protivníkov vôkol neho.Jeruzalem stal saošklivosťou uprostred nich.

18 "Hospodin je v práve,lebo som sa priečil Jeho slovu.Počujte, všetky národy,a hľaďte na moju bolesť;moje panny a moji mládenciodišli do zajatia."

19 Volal som na tých,čo ma milovali,ale tí ma podviedli.Moji kňazi a staršízahynuli v meste,keď si hľadali potravu,aby ukojili hlad.

20 Pozri, Hospodine,v akej som úzkosti,vrie to v mojom vnútri.Srdce sa mi zviera v hrudi,lebo som sa veľmi priečil.Na ulici ma meč zbavil detía v dome smrť.

21 Počuj, že vzdychám,nemám tešiteľa!Všetci moji nepriatelia počulio mojom nešťastí,radujú sa, že si ho spôsobil.Priveď deň, ktorý si predpovedal,a oni budú ako ja.

22 "Nech vstúpi všetka ich nešľachetnosťpred Teba;nalož s nimi,ako si nakladal so mnoupre všetky moje priestupky!Lebo mnoho je mojich vzdychova srdce mi je choré."

Kapitoly

1 2 3 4 5