1 "Jaj, akým oblakom zastrel Pándcéru Sion vo svojom hneve;zhodil z neba na zemozdobu Izraela,nepamätal na podnož svojich nôhv deň svojho hnevu."
2 Pán bez milosti zničilvšetky príbytky Jákobove,vo svojej prchkosti zrúcalopevnenia judskej dcéry,zvrhol na zem, znesvätilkráľovstvo i jeho kniežatá.
3 "V pálčivom hneve zoťalvšetky rohy Izraela,odtiahol svoju pravicu,keď prišiel nepriateľ;v Jákobovi zažal plápolavý oheň,ktorý požieral všetko dookola."
4 "Napäl svoj luk ako nepriateľ,vzpriamila sa Jeho pravica;vraždila sťa protivník všetko,čo bolo vzácne očiamv stane dcéry Sion,ako oheň vylial svoju prchkosť."
5 Pán sa stal akoby nepriateľom,znivočil Izrael,znivočil všetky jeho paláce,skazil jeho pevnosti,rozmnožil dcére judskejsmútok i žiaľ.
6 Násilne skazil svoje obydlie,zničil svoj svätostánok.Hospodin v zabudnutie priviedolna Sionesviatok i deň odpočinku.Vo svojom karhajúcom hnevezavrhol kráľa i kňaza.
7 Zavrhol Pán svoj oltár,zaprel svoju svätyňu,nepriateľom do rúk vydalmúry svojich palácov.Hučali v dome Hospodinovomako v deň zhromaždenia.
8 "Hospodin si umienilzrúcať hradby dcéry Sion,roztiahol meraciu šnúrua nestiahol ruku od ničenia;zarmútil múry i hradby,zrúcali sa napospol."
9 "Do zeme vnorili sa jej brány,skazil, dolámal jej závory;jej kráľ i kniežatá sú medzi pohanmi,kde nieto vyjavenia,ani jej proroci nedostávajúvidenie od Hospodina."
10 Na zemi sedia,mlčia starší dcéry Sion.Nasypali si prach na hlavu,opásali sa vrecovinou.Jeruzalemské pannyzvesili hlavu k zemi.
11 Oči mi hynú od sĺz,vrie to v mojom vnútri.Na zem sa mi vyliala pečeňpre skazu dcéry môjho ľudu,keď omdlievali dojčatá a nemluvňatána námestiach mesta.
12 Vraveli svojim matkám:Kde je obilie a víno?keď omdlievali ako ranenína námestiach mesta,keď vypúšťali dušuv náručiach svojich matiek.
13 Čo mám povedať o tebe,k čomu ťa pripodobniť,dcéra Jeruzalem?Čo prirovnám k tebe,aby som ťa potešil,panenská dcéra Sion?Veď tvoja skaza je veľká ako more,kto ťa uzdraví?
14 Tvoji proroci predvídaliklam a nezmysel,a neodhaľovali tvoju vinu,aby zmenili tvoj údel.Predvídali ti veštbyfalošné a zvodné.
15 "Spľasli nad tebou rukami všetci,čo idú okolo;zhíkli a kývali hlavaminad dcérou jeruzalemskou:Toto je mesto, ktoré nazývalivrcholom krásy,rozkošou celej zeme?"
16 Všetci tvoji nepriateliaškerili ústa nad tebou,híkali, škrípali zubami a povedali:Zničili sme ju!Toto je deň, na ktorý sme čakali,dožili sme sa ho a videli sme!
17 "Hospodin urobil, čo si zaumienil,splnil, čo povedal,čo rozkázal v dávnych časoch;zrúcal neúprosne;nepriateľovi spôsobil radosťnad tebou,zdvihol roh tvojich protivníkov."
18 "Hlasito volaj k Pánovi,panenská dcéra Sion.Vylievaj slzy ako potokvo dne i v noci;nedopraj si odpočinok,nech nemá pokoj zrenica tvojho oka."
19 Povstaň, nariekaj v noci,na začiatku nočných stráží!Vylievaj svoje srdce ako vodupred tvárou Pánovou,dvíhaj k Nemu svoje dlaneza život svojich detí,ktoré omdlievajú hladomna rohoch všetkých ulíc!
20 Pozri sa, Hospodine, a všimni si,s kým si tak naložil!Či ženy majú jesť svoj plod,zdravo narodené deti?Či smie byť zavraždenýv Pánovej svätyni prorok i kňaz?
21 "Po uliciach na zemi ležiachlapec i starec;tvoje panny i mládencipadli mečom;usmrcoval si v deň svojho hnevu,zabíjal si a neľutoval."
22 "Zvolal si ako k slávnostizo všetkých strán tých,ktorých sa bojím,v deň Hospodinov nebol nikto,kto by bol ušiel a unikol;tých, čo som porodila a vychovala,nepriateľ vykynožil."