10 "Ruky žien, čo bývali milosrdné,uvarili vlastné deti;ony sa im stali pokrmompri skaze dcéry môjho ľudu."
11 Hospodin dovŕšil svoju prchkosť,vylial páľavu svojho hnevu,zažal oheň na Sione,ktorý strávil jeho základy.
12 Neboli by verili králi zeme,ani všetci obyvatelia sveta,že protivník a nepriateľ môže vojsťdo brán Jeruzalema.
13 Stalo sa to pre hriechyjeho prorokov,pre viny jeho kňazov,ktorí v ňom prelievalikrv spravodlivých.
14 Blúdili po uliciach ako slepí,tak potrestaní krvou,že sa ľudia nemohli dotknúťich odevu.
15 Vyhnite sa: Nečistý!Privolávali si:Vyhnite sa, vyhnite, nedotýkajte sa!Keď sa tackajúc vzdialili,hovorili medzi pohanmi:Nemôžu tu ďalej bývať.
16 Sám Hospodin ich rozptýlil,nechce sa viac na nich dívať.Osoby kňazov si nectili,starcom nepreukazovali milosť.