1 Syn môj,pozoruj moju múdrosť,nakloň si ucho k mojej rozumnosti,
2 aby si si uchránil rozvahua tvoje pery aby zachovali poznanie.
3 Lebo pery cudzej ženy vydávajú meda jej podnebie je hladšie ako olej,
4 nakoniec však je horká ako palina,ostrá ako dvojsečný meč.
5 "Jej nohy zostupujú k smrti,jej kroky vedú do záhrobia;"
6 aby si nezbadal chodník života,klátivé sú jej dráhy- a ty o tom nevieš.
7 Poslúchajte ma teda, synovia moji,a neustupujte od rečí mojich úst.
8 Oddiaľ od nej svoju cestua nepribližuj sa k dverám jej domu,
9 aby si svoju česť nedal inýma svoje roky ukrutníkovi,
10 aby sa cudzí nenasycovalitvojou silou,a čo máš ťažko získané,aby nešlo do domu cudzinca.
11 Inak by si musel na konci stenať,keď ti bude hynúť telo a mäso,
12 a musel by si povedať:Nenávidel som napomínaniea moje srdce pohŕdalo karhaním,
13 neposlúchal som hlassvojich učiteľova nenakláňal som ucho k učiteľom!
14 Skoro by som bol upadoldo najhoršieho nešťastiauprostred zhromaždenia a zboru.
15 Pi vodu z vlastnej cisterny,vyvierajúcu vodu zo svojej studne.
16 Majú sa tvoje pramenerozlievať na ulicua tvoje vodné toky na námestia?
17 Nech patria iba tebe samému,a nie cudzím spolu s tebou!
18 Nech je požehnané tvoje žriedloa teš sa zo ženy svojej mladosti.
19 "Je ako ľúbezná laňa spanilá srnka;jej prsia nech ťa občerstvujúv každý čas,jej láska nech ťa opája ustavične."
20 Syn môj, prečo sa máš opájať inoua objímať ňadrá cudzej ženy?
21 Lebo cesty človekasú pred zrakom Hospodinovým,na všetky jeho kroky dozerá.
22 Vlastné neprávosti lapia bezbožného,zachytí sav povrazoch svojich hriechov.
23 Zomrie, lebo sa nedal napomenúť,zablúdi pre svoje veľké bláznovstvo.