1 Syn môj,zachovávaj moje rečia schovaj u seba moje prikázania.
2 Zachovaj moje prikázaniaa budeš žiť,i moje naučeniesťa zrenicu svojho oka!
3 Priviaž si ich na prsty,napíš na tabuľu svojho srdca.
4 Povedz múdrosti: Ty si moja sestra!Rozumnosť nazývaj svojou známou,
5 aby ťa chránila od inej ženy,od cudzej ženy,ktorá sa zalieča svojimi rečami.
6 Keď som oknom svojho domucez mreže pozeral,
7 videl som medzi neskúsenými,zbadal som medzi mládežouchlapca bez rozumu,
8 ako šiel ulicou vedľa jej uhlaa kráčal cestou k jej domu,
9 keď sa zmrákalo k večeru,keď nastávala noc a tma.
10 A tu mu vyšla v ústrety ženav obleku neviestkya so záludným srdcom,
11 "vzrušená a neviazaná;jej nohy nepostoja doma:"
12 hneď je na ulici,hneď na námestiach,striehne na každom rohu.
13 Chytila ho a bozkala,s nehanebnou tvárou mu povedala:
14 Mala som priniesť obete spoločenstva,a dnes som svoje sľuby splnila,
15 "preto som ti vyšla v ústrety,aby som ťa hľadala; našla som ťa."
16 Prikrývkami som vystlalasvoju posteľ,pestrým egyptským plátnom.
17 Pokropila som svoje lôžko myrhou,aloou a škoricou.
18 Poď, opájajme sa ľúbosťouaž do rána, užime si lásky.
19 Lebo muž nie je doma,odišiel na ďalekú cestu.
20 Mešec s peniazmi vzal so sebou,vráti sa domovaž v deň splnu mesiaca.
21 Mnohými zvodnými rečamiho zviedla,zvábila hladkosťou svojich perí.
22 Ihneď šiel za ňou ako vôl,keď ide na jatku,a ako jeleň sa zaplieta do siete,
23 "kým mu šíp neprebodne pečeň;ako keď sa vták náhli do osídla,a nevie, že mu ide o život."
24 Teda, synovia, počúvajte maa dajte pozor na slová mojich úst.
25 "Nech ti srdce neodbočí na jej cesty;nezatúlaj sa na jej chodníky."
26 Lebo mnoho je pobitých,ktorých priviedla k pádu,a početní sú tí, ktorých zmárnila.
27 Jej dom je cestou do záhrobia,čo vedie dolu do siení smrti.