Veľpieseň 7 SLB

1 Vráť sa, ó vráť sa, Šulamít!Vráť sa, ó vráť sa, nech ťa vidíme.Čo chcete vidieť na Šulamítako na táborovej tanečnici?

2 Aké sú ladné tvoje krokyv sandáloch,kniežacia dcéra!Priehyby tvojich bokovsú ako skvosty,dielo umelcových rúk.

3 Tvoje lono je oblá nádrž,nech nechýba korenené víno!Tvoje brucho je ako hŕba pšenicevrúbená ľaliami.

4 Tvoje dva prsníkysú ako dve mláďatá,gazelie dvojčatá.

5 Tvoj krk je ako veža zo slonoviny.Tvoje oči sú ako chešbónske rybníkypri bráne Bat-Rabbím.Tvoj nos je ako libanonská veža,ktorá hľadí na Damask.

6 Tvoja hlava sa vypína na tebesťa Karmel,kadere na tvojej hlavesú ako kráľovský purpur,zviazané do vrkočov.

7 Aká si krásna, aká si spanilá,milovaná, dcéra rozkoší!

8 Si statná ako palmaa tvoje ňadrá ako strapce hrozna.

9 Pomyslel som si:Vyjdem si na palmu,zmocním sa jej kvetných strapcov.Nech sú tvoje ňadrástrapcami hroznaa vôňa tvojho dychu ako vôňa jabĺk.

10 Tvoje podnebie je ako najlepšie víno,ktoré naozaj lahodímôjmu milému,stekajúc jemne po perách a zuboch.

11 Ja patrím svojmu milému,za mnou sa nesie jeho žiadosť.

12 Poď, milý môj, vyjdeme do poľa,prenocujeme v dedinách.

13 Včasráno vyjdeme do viníc,uvidíme, či réva pučí,či sa otvorili lupienky kvetov,či zakvitol už granátovník -tam ti ja dám svoju lásku.

14 Mandragora sála svoju vôňu,pri našich dveráchje najlepšie ovocie,nové i starésom tebe, milý môj, zachovala.

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8