1 Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník.
2 Kto však vchádza dverami, je pastier oviec.
3 Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.
4 Keď vyženie všetky svoje ovce, kráča pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas.
5 Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.
6 Ježiš im povedal toto prirovnanie, oni však nepochopili, o čom im to hovoril.
7 Ježiš im znova povedal: Amen, amen, hovorím vám: Ja som dvere k ovciam.
8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali.
9 Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.
10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.
11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.
12 Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa.
13 Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach.
14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa.
15 Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce.
16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier.
17 Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal.
18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.
19 Pre tieto slová zasa nastala roztržka medzi Židmi.
20 Mnohí z nich hovorili: Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?
21 Iní zasa namietali: To nie sú reči posadnutého. Môže azda zlý duch otvárať oči slepým?
22 V Jeruzaleme boli vtedy sviatky posvätenia chrámu. Bola zima.
23 Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni.
24 Obstúpili ho Židia a povedali mu: Dokedy nás chceš ešte držať v napätí? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!
25 Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, svedčia o mne.
26 Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
27 Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú.
28 Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky.
29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky.
30 Ja a Otec sme jedno.
31 Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali.
32 Ježiš im povedal: Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?
33 Židia mu odpovedali: Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.
34 Ježiš im odpovedal: Či vo vašom zákone nie je napísané: Ja som povedal: Bohovia ste.
35 Ak nazval bohmi tých, ku ktorým zaznelo Božie slovo — a Písmo nemožno zrušiť! —,
36 ako teda, že tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa!, len preto, že som povedal: Som Boží Syn?
37 Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi.
38 Ale ak ich konám, aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.
39 Tu ho znova chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.
40 Opäť odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján pôvodne krstil, a zostal tam.
41 Mnohí prišli za ním a hovorili: Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo o ňom Ján povedal, je pravda.
42 A mnohí tam v neho uverili.