Ján 11 SEB

Lazárova smrť

1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty.

2 Bola to tá Mária, ktorá pomazala Pána myrhou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý.

3 Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.

4 Keď to Ježiš počul, povedal: Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.

5 Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára.

6 Keď teda počul, že Lazár je chorý, zostal na mieste, kde bol, ešte dva dni.

7 Potom povedal učeníkom: Poďme znova do Judska!

8 Učeníci mu povedali: Rabbi, teraz ťa chceli Židia kameňovať, a zasa ta ideš?

9 Ježiš odpovedal: Či nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkýna sa, pretože vidí svetlo tohto sveta.

10 Ale ak niekto chodí v noci, potkýna sa, lebo v nej nieto svetla.

11 Toto povedal a potom im povedal: Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť.

12 Učeníci mu povedali: Pane, ak zaspal, ozdravie.

13 Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku.

14 Vtedy im Ježiš otvorene povedal: Lazár zomrel.

15 Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu!

16 Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos, ostatným učeníkom: Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!

Ježiš — vzkriesenie a život

17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe.

18 Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií.

19 Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom.

20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma.

21 Marta povedala Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, nebol by mi brat zomrel.

22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá.

23 Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane z mŕtvych!

24 Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.

25 Povedal jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.

26 Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?

27 Povedala mu: Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.

Ježišov plač

28 A len čo to povedala, zavolala sestru Máriu a potajomky jej povedala: Učiteľ je tu a volá ťa.

29 Ako to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu.

30 Ježiš ešte totiž nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu vyšla Marta naproti.

31 Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že odchádza k hrobu plakať.

32 Keď Mária prišla na miesto, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel.

33 Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený

34 sa pýtal: Kde ste ho položili? Povedali mu: Pane, poď sa pozrieť!

35 Ježiš zaplakal.

36 Tu povedali Židia: Hľa, ako ho mal rád!

37 Niektorí z nich však hovorili: Vari ten, čo otvoril oči slepému, nemohol zabrániť Lazárovej smrti?

Vzkriesenie Lazára

38 Ježiš sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.

39 Ježiš povedal: Odvaľte kameň! Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: Pane, už páchne, veď je už štyri dni mŕtvy!

40 Ježiš jej odpovedal: Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?

41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.

42 Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.

43 Keď to povedal, zvolal silným hlasom: Lazár, poď von!

44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: Rozviažte ho a nechajte ho odísť!

Veľrada rokuje o Ježišovi

45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

46 Niektorí z nich však odišli k farizejom a porozprávali im, čo Ježiš urobil.

47 Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a povedali: Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení!

48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.

49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete

50 a ani nechápete, že je pre vás užitočnejšie, aby zomrel jeden človek za ľud, akoby zahynul celý národ.

51 To však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ.

52 A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti.

53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

54 Preto sa Ježiš už nepohyboval verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a tam sa zdržiaval aj s učeníkmi.

55 Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja pred Veľkou nocou vystupovali do Jeruzalema očistiť sa.

56 Hľadali teda Ježiša, a keď postávali v chráme, medzi sebou si hovorili: Čo myslíte? Príde vôbec na sviatky?

57 No veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že ak sa niekto dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21