1 Usilujte sa o lásku, no horlivo hľadajte aj duchovné dary, najmä však aby ste prorokovali.
2 Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto mu totiž nerozumie, mocou Ducha hovorí tajomstvá.
3 Kto však prorokuje, hovorí ľuďom a tak buduje, povzbudzuje a potešuje.
4 Kto hovorí jazykmi, buduje seba, ale ten, kto prorokuje, buduje cirkev.
5 Chcem však, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo väčší je ten, čo prorokuje, než ten, čo hovorí jazykmi — iba ak by to aj vykladal, aby sa budovala cirkev.
6 Veď čo by som vám osožil, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ale nehovoril by som vám slovami zjavenia ani poznania, ani proroctvom, ani učením?
7 Podobne ako neživé nástroje, ktoré vydávajú zvuk, či už flauta alebo citara: keby nevydávali rozdielne zvuky, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare?
8 Veď ak poľnica zaznie nejasne, kto sa bude chystať do boja?
9 Tak aj vy, ak nevydávate jazykom zrozumiteľné slová, ako možno poznať, čo hovoríte? Veď budete hovoriť do vetra.
10 Vo svete je predsa toľko rozličných jazykov, a ani jeden nie je bez slov.
11 Ak však nepoznám zmysel reči, pre toho, kto hovorí, budem cudzincom, a ten, čo hovorí, bude cudzincom pre mňa.
12 Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa oplývať tým, čo slúži na budovanie cirkvi.
13 Preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vykladal.
14 Lebo ak sa modlím jazykmi, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia.
15 Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať chválospevy duchom, ale budem spievať aj mysľou.
16 Lebo ak dobrorečíš duchom, ako potom môže jednoduchý človek na tvoje dobrorečenie odpovedať: Amen!? Veď nevie, čo hovoríš.
17 Ty síce krásne dobrorečíš, ale iný sa tým nebuduje.
18 Ďakujem Bohu, že viac hovorím jazykmi ako vy všetci;
19 v cirkvi však chcem radšej prehovoriť päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než povedať desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom.
20 Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, v zle buďte maličkí, no pri usudzovaní buďte dokonalí.
21 V zákone je napísané: Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť k tomuto ľudu, no ani tak ma nepočúvnu,hovorí Pán.
22 A jazyky nie sú znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, no dar proroctva nie je pre neveriacich, ale pre veriacich.
23 Keby sa teda celá cirkev zišla na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi a prišli by tam jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že šaliete?
24 Keby však všetci prorokovali a vstúpil by niekto neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci by ho usvedčovali, všetci posudzovali.
25 Skryté veci jeho srdca sa stanú zjavnými, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyznávať: Naozaj je Boh medzi vami!
26 Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválospev, učenie, zjavenie, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie.
27 Ak niekto hovorí jazykmi, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje.
28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu.
29 No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to posúdia.
30 Ak by sa však inému, čo tam sedí, dostalo zjavenia, prvý nech sa odmlčí.
31 Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a aby všetci boli povzbudení.
32 Duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom;
33 veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.Podľa zvyku vo všetkých svätých cirkvách
34 ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj zákon.
35 Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila.
36 Či od vás vyšlo Božie slovo, alebo k vám iba prišlo?
37 Ak si niekto myslí, že je prorok alebo obdarovaný Duchom, nech vie, že čo vám píšem, je Pánov príkaz.
38 Kto to však nevie, nech nevie.
39 Tak teda, bratia moji, horlivo sa usilujte prorokovať a nezabraňujte hovoriť jazykmi.
40 Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!