1 Pokiaľ ide o to, čo ste písali: Dobre je, ak sa muž nedotýka ženy.
2 Aby sa však zabránilo smilstvu, nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža.
3 Muž nech plní voči žene svoje povinnosti a podobne aj žena voči svojmu mužovi.
4 Žena nie je pánom svojho tela, ale jej muž; podobne ani muž nie je pánom svojho tela, ale jeho žena.
5 Neodopierajte sa jeden druhému, iba ak na určitý čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa venovali modlitbe, a potom buďte zase spolu, aby vás satan nepokúšal, keby ste sa nemohli ovládnuť.
6 Uvádzam to však ako možnosť, nie ako príkaz.
7 Želal by som si, aby všetci ľudia boli ako ja, ale každý má od Boha svoj vlastný dar: jeden tak, druhý inak.
8 Neženatým, nevydatým a vdovám však hovorím: Pre nich je dobre, ak zostanú ako ja.
9 Ale ak sa nevedia ovládať, nech vstúpia do manželstva, lebo je lepšie žiť v manželstve ako horieť vášňou.
10 Ženatým a vydatým však prikazujem — nie ja, ale Pán —, aby žena neodchádzala od svojho muža.
11 Ak by však aj odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom; a muž nech ženu neprepúšťa!
12 Ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak niektorý brat má neveriacu ženu a ona aj naďalej chce s ním žiť, nech ju neprepúšťa.
13 A ak niektorá žena má neveriaceho muža a ten chce s ňou aj naďalej spolu žiť, nech ho neopúšťa.
14 Lebo neveriaci muž sa posväcuje skrze ženu a neveriaca žena sa posväcuje skrze brata. Inak by vaše deti boli nečisté, teraz sú však sväté.
15 Ale ak sa neveriaci odlučuje, nech sa odlúči. V takých prípadoch brat alebo sestra nie sú otrocky viazaní, veď Boh nás povolal k pokoju.
16 Veď ako môžeš vedieť, žena, či zachrániš svojho muža? Alebo ako môžeš vedieť ty, muž, či zachrániš svoju ženu?
17 Každý však nech žije tak, ako mu určil Pán, a podľa toho, ako ho povolal Boh. Tak to prikazujem vo všetkých cirkvách.
18 Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech to nezakrýva! Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať!
19 Obriezka nie je nič, ani neobriezka nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní.
20 Nech každý zotrvá v tom stave, v ktorom bol povolaný.
21 Bol si povolaný ako otrok? Nech ťa to netrápi! Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi!
22 Veď v Pánovi povolaný otrok má v Pánovi slobodu. A podobne: Kto bol povolaný ako slobodný, je Kristov otrok.
23 Draho ste boli kúpení; nestávajte sa otrokmi ľudí!
24 Bratia, nech každý zostane pred Bohom v tom, v čom bol povolaný.
25 O pannách nemám síce príkaz od Pána, ale radím ako taký, ktorého Pán omilostil, aby bol dôveryhodný.
26 Myslím si teda, že je dobré pre človeka — a to pre nastávajúcu núdzu —, aby zostal tak, ako je.
27 Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku! Si už bez ženy? Nehľadaj ženu!
28 Ale keby si sa aj oženil, nezhrešil si; a ak by sa panna vydala, nezhreší. Takíto však budú mať súženie v tele, ale ja vás chcem toho ušetriť.
29 Myslím si, bratia, že čas je krátky! Napokon aj tí, čo majú ženy, nech sú, akoby nemali.
30 Tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali, čo kupujú, akoby nič nemali, a tí,
31 čo užívajú svet, akoby neužívali, lebo terajšia podoba sveta sa míňa.
32 Chcem však, aby ste boli bez starostí. Neženatý sa stará o Pánove veci, ako by sa zapáčil Pánovi.
33 Ale ženatý sa stará o veci sveta, ako by sa páčil žene,
34 a je rozpoltený. Nevydatá žena a panna sa stará o Pánove veci, aby bola svätá telom i duchom. No vydatá sa stará o veci sveta, ako by sa páčila mužovi.
35 Toto vám však hovorím na váš osoh, nie aby som vám na krk hádzal slučku, ale aby ste sa dôstojne, neprestajne a sústredene venovali Pánovi.
36 Ak si niekto myslí, že koná nečestne voči svojej snúbenici a ak je nadmieru ovládaný túžbou a patrí sa, aby si ju vzal, nech urobí, čo chce, nehreší. Nech sa vezmú!
37 Kto sa však pevne rozhodol v srdci a nič ho nenúti, ale má moc nad svojou vôľou a usúdil v srdci, že sa s ňou neožení, urobí dobre.
38 Takže ten, kto sa ožení so svojou snúbenicou, robí dobre, ale kto sa neožení, koná lepšie.
39 Žena je viazaná dovtedy, kým žije jej muž. Keď však muž zomrie, je slobodná a môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi.
40 Bude však šťastnejšia, ak zostane tak, aspoň podľa môjho úsudku. A nazdávam sa, že aj ja mám Božieho Ducha.