22 A jazyky nie sú znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, no dar proroctva nie je pre neveriacich, ale pre veriacich.
23 Keby sa teda celá cirkev zišla na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi a prišli by tam jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že šaliete?
24 Keby však všetci prorokovali a vstúpil by niekto neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci by ho usvedčovali, všetci posudzovali.
25 Skryté veci jeho srdca sa stanú zjavnými, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyznávať: Naozaj je Boh medzi vami!
26 Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválospev, učenie, zjavenie, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie.
27 Ak niekto hovorí jazykmi, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje.
28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu.