2 Od správcov sa nežiada nič iné, len aby sa každý preukázal ako verný.
3 Mne však najmenej záleží na tom, či ma súdite vy alebo ľudský súd. Ba ani sám sa nesúdim.
4 Lebo ničoho som si nie vedomý; to ma však ešte neospravedlňuje. Veď Pán je ten, kto ma súdi.
5 Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc. Potom každý dostane pochvalu od Boha.
6 Toto však, bratia, vztiahol som na seba a na Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili: „Nič nie je nad to, čo je napísané“, aby sa nikto jedným spomedzi nás nevystatoval proti druhému.
7 Veď kto ti dal prednosť? Čo máš, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal, prečo sa chváliš, ako by si nebol dostal?
8 Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli, začali ste kraľovať bez nás; kiež by ste len kraľovali, aby sme spolu s vami kraľovali aj my.