5 Kráľ sa jej spýtal: Čo ti je? Odvetila: Ach, som vdova, muž mi zomrel.
6 Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí sa medzi sebou v poli pohádali a keďže nebolo nikoho, čo by ich od seba bol odtrhol, jeden z nich udrel toho druhého a zabil ho.
7 Tu vystúpila celá rodina proti tvojej služobnici s vyhrážkou: Vydaj bratovraha, nech ho zabijeme za život zavraždeného brata a zničíme i jeho dediča. Chcú uhasiť iskru, ktorá mi zostala, aby po mojom mužovi nezostalo na zemi meno ani potomstvo.
8 Kráľ tej žene povedal: Choď domov, ja tú vec vybavím.
9 Žena z Tekóy však odvetila kráľovi: Pán môj a kráľ môj! Nech tá vina padne na mňa a na moju rodinu. Nech však kráľ a jeho trón zostanú bez viny.
10 Kráľ vyhlásil: Ak by ti niekto niečo vyčítal, priveď ho ku mne a nebude ťa už obťažovať.
11 Ona dodala: Kráľ nech si, prosím, spomenie na Hospodina, svojho Boha, aby krvný pomstiteľ nepokračoval v skaze a nezničil môjho syna. Kráľ odpovedal: Akože žije Hospodin, tvojmu synovi sa neskriví ani vlások na hlave.