1 Keď zašiel Dávid ďalej za vrchol, šiel mu oproti Mefibóšetov sluha Cíba s párom osedlaných oslov. Viezol na nich dvesto chlebov, sto hrúd hrozienok, sto kusov čerstvého ovocia a mech vína.
2 Kráľ sa spýtal Cíbu: Načo ti je to? Cíba odpovedal: Na osloch sa povezie kráľovská rodina; chlieb a čerstvé ovocie bude na poživeň mladým služobníkom a víno bude nápojom pre unavených na púšti.
3 Kráľ sa spýtal: Kde je syn tvojho pána? Cíba kráľovi odvetil: Ten zostal v Jeruzaleme, lebo si povedal: Dnes mi dom Izraelov vráti otcovo kráľovstvo.
4 Kráľ povedal Cíbovi: Všetko, čo vlastní Mefibóšet, pripadne tebe. Cíba povedal: Klaniam sa ti! Nech len nájdem u teba, môjho pána a kráľa, priazeň.
5 Keď sa kráľ Dávid blížil k Bachurímu, práve odtiaľ vychádzal muž zo Saulovho domu menom Šimei, syn Gérov. Cestou stále zlorečil.
6 Hádzal kamene do Dávida a do všetkých jeho služobníkov, hoci kráľa Dávida sprava i zľava obklopoval všetok ľud i všetci hrdinovia.
7 Kliatby vyjadroval takto: Strať sa, strať sa, vrah a lotor akýsi!
8 Hospodin ti odpláca za všetku krv, ktorú si prelial v dome Saula, namiesto ktorého si vládol. Hospodin odovzdáva kráľovstvo tvojmu synovi Absolónovi. Stíha ťa nešťastie, lebo si vrah.
9 Cerújin syn Abíšaj povedal kráľovi: Smie tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Dovoľ, aby som zakročil a odťal mu hlavu.
10 Kráľ mu však povedal: Čo ma po vás Cerújini synovia? On preklína, lebo mu to prikázal Hospodin. Kto mu smie povedať: Prečo to robíš?
11 Dávid povedal Abíšajovi a všetkým svojim služobníkom: Môj syn, ktorý je z môjho tela, mi ohrozuje život, tým skôr teda tento Benjamínovec. Nechajte ho, nech len zlorečí, lebo mu to prikázal Hospodin.
12 Možno, že Hospodin si všimne moju biedu a odplatí sa mi dobrom za jeho dnešné preklínanie.
13 Dávid so svojimi mužmi pokračoval v ceste. Šimei šiel tesne popri ňom po svahu vrchu, cestou zlorečil, hádzal doňho kamene a trúsil prach.
14 Kráľ a všetci ľudia, čo ho sprevádzali, prišli unavení na miesto, kde si odpočinuli.
15 Absolón s celým izraelským mužstvom dorazil do Jeruzalema a Achitófel s ním.
16 Keď prišiel Dávidov priateľ Arkíjec Chúšaj k Absolónovi, povedal mu: Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!
17 Absolón sa spýtal Chúšaja: To má byť tá priateľská láska? Prečo si nešiel s ním?
18 Chúšaj odpovedal Absolónovi: Nechcem. Budem a zostanem s tým, koho si zvolil Hospodin, tento ľud a všetci Izraeliti!
19 Napokon, komuže slúžim? Predsa jeho synovi! Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť i tebe.
20 Nato povedal Absolón Achitófelovi: Poraďte sa, čo máme robiť!
21 Achitófel navrhol Absolónovi: Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal, aby dozerali na palác. Celý Izrael sa dozvie, že si upadol do nemilosti svojho otca a upevní sa moc všetkých tvojich stúpencov.
22 Absolónovi postavili na streche stan a on verejne pred celým Izraelom súložil s vedľajšími ženami svojho otca.
23 Rada, ktorú v ten čas poskytoval Achitófel, sa hodnotila ako Božie slovo. Za takú sa pokladala každá Achitófelova rada, ktorú dal Dávidovi či Absolónovi.