Druhá Samuelova 7 SEB

Nátanovo proroctvo

1 Keď sa kráľ usadil vo svojom dome a keď mu Hospodin zabezpečil pokoj od všetkých okolitých nepriateľov,

2 povedal prorokovi Nátanovi: Len sa pozri! Ja bývam v cédrovom dome, zatiaľ čo Božia archa medzi stanovými plachtami.

3 Nátan odpovedal kráľovi: Choď a urob všetko, čo máš na mysli, lebo Hospodin je s tebou.

4 Tej istej noci oslovil Hospodin Nátana:

5 Choď povedať môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Ty mi chceš postaviť dom na bývanie?

6 Veď v dome som nebýval odvtedy, ako som vyviedol Izraelitov z Egypta až dodnes, ale putoval som iba v stanovom príbytku.

7 Zmienil som sa čo i len slovom, kadiaľ som prechádzal so všetkými Izraelitmi, niektorému z izraelských kmeňov, ktorému som prikázal viesť môj izraelský ľud: Prečo ste mi nepostavili cédrový dom?

8 Teraz povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin zástupov: Vzal som ťa z pastvy od oviec, aby si sa stal vojvodcom môjho izraelského ľudu.

9 Sprevádzal som ťa všade, kam si šiel a vyhubil som všetkých tvojich nepriateľov. Preslávim tvoje meno ako meno pozemských velikánov.

10 Svojmu izraelskému ľudu určím miesto a usadím ho. Bude bývať na svojom mieste, nebude sa už chvieť, zlosynovia ho už nebudú utláčať, ako robievali predtým;

11 odvtedy, ako som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom, budeš nažívať v pokoji so všetkými nepriateľmi. Hospodin ti oznamuje, že tebe on postaví dom.

12 Keď nadíde tvoj čas a ty sa pripojíš k tvojim otcom, vzbudím ti potomka, čo vzíde z teba, a upevním jeho kráľovskú moc.

13 On postaví dom na počesť môjho mena a ja natrvalo upevním jeho kráľovský trón.

14 Budem mu otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrescem ho palicou a údermi ako kohokoľvek z ľudí.

15 Svoju milosť mu však neodopriem, ako som ju odoprel Saulovi, ktorého som spred teba odstránil.

16 Tvoj rod bude pevný a tvoje kráľovstvo trvalé predo mnou, tvoj trón bude navždy pevný.

17 Nátan hovoril Dávidovi presne podľa týchto slov a podľa celého tohto videnia.

Dávidova modlitba

18 Vtedy kráľ Dávid vstúpil, posadil sa pred Hospodinom a hovoril: Kto som ja, Pán, Hospodin, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem?

19 I to sa ti videlo primálo, Pán, Hospodin, hovoril si aj o ďalekej budúcnosti domu svojho služobníka. Takto ty obvykle zaobchádzaš s človekom, Pán, Hospodin?

20 Čo k tomu má ešte Dávid dodať? Poznáš predsa svojho služobníka, Pán, Hospodin.

21 Pre svoje slovo a z vlastnej vôle si zariadil všetky tieto významné veci a oznámil si ich svojmu služobníkovi.

22 Preto si veľký, Pán, Hospodin. Nikto sa ti nevyrovná a nieto Boha okrem teba podľa všetkého toho, čo sme na vlastné uši počuli.

23 Kto sa vyrovná tvojmu izraelskému ľudu, jedinému národu na svete, ktorý si Boh prišiel vykúpiť, aby bol jeho ľudom? Preslávil si ho, vykonal si preň veľké a úžasné veci, keď si ho vykúpil z Egypta a vyhnal si spred svojho ľudu národy a ich bohov.

24 Izraelský ľud si natrvalo určil za svoj a ty, Hospodin, si sa stal jeho Bohom.

25 Teraz však, Hospodin, Bože, splň vždy slovo, ktoré si povedal o svojom služobníkovi a jeho dome. Urob, ako si sľúbil.

26 Tak sa navždy preslávi tvoje meno a bude sa hovoriť: Hospodin zástupov je Bohom Izraela. Dom tvojho služobníka Dávida bude pevný pred tebou.

27 Sám si predsa, Hospodin zástupov, Boh Izraela, zjavil svojmu služobníkovi: Postavím ti dom. Preto sa tvoj služobník odhodlal predniesť ti túto modlitbu.

28 Nuž teda, Pán, Hospodin, ty si Boh a tvoje slová sú pravdivé. Svojmu služobníkovi si prisľúbil také dobrodenie.

29 Ráč preto požehnať dom svojho služobníka, aby navždy trval pred tebou, lebo ty, Pán, Hospodin, si prehovoril. Nech tvoje požehnanie navždy sprevádza dom tvojho služobníka.

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24