1 Keď zašiel Dávid ďalej za vrchol, šiel mu oproti Mefibóšetov sluha Cíba s párom osedlaných oslov. Viezol na nich dvesto chlebov, sto hrúd hrozienok, sto kusov čerstvého ovocia a mech vína.
2 Kráľ sa spýtal Cíbu: Načo ti je to? Cíba odpovedal: Na osloch sa povezie kráľovská rodina; chlieb a čerstvé ovocie bude na poživeň mladým služobníkom a víno bude nápojom pre unavených na púšti.
3 Kráľ sa spýtal: Kde je syn tvojho pána? Cíba kráľovi odvetil: Ten zostal v Jeruzaleme, lebo si povedal: Dnes mi dom Izraelov vráti otcovo kráľovstvo.
4 Kráľ povedal Cíbovi: Všetko, čo vlastní Mefibóšet, pripadne tebe. Cíba povedal: Klaniam sa ti! Nech len nájdem u teba, môjho pána a kráľa, priazeň.
5 Keď sa kráľ Dávid blížil k Bachurímu, práve odtiaľ vychádzal muž zo Saulovho domu menom Šimei, syn Gérov. Cestou stále zlorečil.
6 Hádzal kamene do Dávida a do všetkých jeho služobníkov, hoci kráľa Dávida sprava i zľava obklopoval všetok ľud i všetci hrdinovia.